Lenže tento zdanlivý príbeh má háčik, Paula som spoznal na gay dating serveri. Áno, viacerí by povedali, že ide o gaya žijúceho život v tajnosti alebo o človeka, ktorý práve objavil svoju homosexuálni orientáciu. Nie, Paul je bisexuál.
Asi sa možno pýtate, načo vyťahujem storky z nejakého dating stránky. Prečo? Myslím si, že veľa o svete sa dozvieme prostredníctvom tzv. bežných, subjektívnych skúseností. Žiadna kniha ani teória o živote nenaučia toľko, čo život a jeho stránky. Homofobiou som sa začal zaoberať ešte na Slovensku, nakoľko je to celkom široký fenomén, ktorý je stále silným komponentom vedomia obyčajného Slováka. Homofobia je pomerne moderný fenomén a v podstate sa viaže k vytvoreniu sexuálných identít v 19. storočí prostredníctvom zavedenia termínov homosexualita a heterosexualita, ktoré predtým v žiadnej kultúre v takejto forme neexistovali. Aj keď sú dnešnou alfou a omegou definovania menšinovej a väčšinovej sexuality, tieto názvy nemajú ani 200 rokov. V kresťanskom stredoveku síce existovalo slovo sodomia, ale to sa sťahovalo širokospektrálne na druhy sexuálneho správania, ktoré neviedli k prokreácií. Dostal sa tam za stáročia veľmi komplikovaného vývinu pohľadu na ľudskú sexualitu a jej účel. Od monoteizmu, cez osvietenstvo až po rannú psychiatriu, sexuálne správanie a neskôr identita (názov vytvorený až v 19. storočí) viažuce sa k rovnakému pohlaviu prešli širokým spektrom dezinformácií a marginalizícií, ktoré viedli až k úplnému vytlačeniu tejto jednej z ľudských variánt sexuálneho správania na okraj spoločnosti a stala sa vlastná len jedincom, ktorých homosexuálne správanie je výlučne geneticky predisponované a napriek tlaku spoločnosti a napriek sociálným nevýhodam, ktoré so sebou prinášajú, ho nie sú schopní zmeniť. Ak vychádzame z učenia Freuda, že ľudská nátura je prirodzená bisexuálna, väčšina ľudí podlieha morálke a kultúre danej spoločnosti, čo formuje ľudskú sexualitu od detstva. Príkladom môže byť nespočetne variácií pohľadov na ľudskú sexualitu od kultúre ku kultúre, od antického Grécka, Čínu až po európsky Stredovek, ktoré akoby ignorovali naše dnešné klasické ponímanie o vrodenej homosexualite a heterosexualite. Predpokladajme totiž, že väčšina ľudí sa nachádza na akejsi stupnici alebo spektre. V rámci témy mužskej homofobie je dôležité aj poznamenať, že je kľúčové do akej miery daná spoločnosť diferencuje medzi maskulinitou a homosexuálnym správaním, respektíve do akej súvislosti ich kladie. V klasickom ponímaní judeo-kresťanského sveta je akékoľvek homosexuálne správanie u muža degradáciou maskulinity, čo nie je vôbec samozrejmé u každej kultúry, ktorá sa nachádza/la/ na našej planéte. Zaujímavým príkladom može byť arabský svet, kde je mužské bisexuálne správanie pomerne časté nielen kvôli absencii ženského elementu počas sexuálneho dozrievania chlapcov, ale aj pomerne rozšírenou predstavou, že homosexualita je záležitosťou mužov, ktorí prijímajú degradujúcu, ženskú t.j pasívnu rolu pri pohlavnom akte, zatiaľ čo aktívna rola je považovaná za viac menej akceptovateľnú a nenarúšajúcu mužskú identitu. Skutočnosť, že homosexualita je v arabskom svete trestná súvisí s viacerými faktormi, ktoré by som možno spomenul v inom článku. Fakt je, že veľa ne- európskym kultúram bolo naše ponímanie homosexuality úplne cudzie a presiaklo tam až neskôr kulturnými ovplyvnovavím počínajúc kolonizačnou érou a kultúrnou výmenou respektívne prevládnutím západnej kultúry po celom svete. (Tu pripomeniem, že prvý zákon proti homosexualite npr. v Indii bol uzákonený až britskou vládou v 19. storočí)
Príbeh s Paulom som spomenul, nakoľko ma veľmi zaujímalo, akými životnými skúškami si musel prejsť a čo ho dohnalo k tomu, že napriek žene a deťom vyhľadáva mužskú spoločnosť. Po dvoch rokoch života vo veľkom meste ako je Berlín, Paul nie je jediná výnimka, ktorú som stretol, práveže naopak. Paul mi spomenul príhodu z detstva, keď sa prechádzal so svojím otcom. Keď išli po ulici, zazreli dvoch mužov držiac sa za ruku. Paul bol dieťa a nezaujal stanovisko a spýtal sa otca na to, čo videli. Jeho otec mu bez myšlienky povedal: Ak by si raz náhodou bol takýto, zrieknem sa ťa a nikdy nebudeš mojím synom. Poviete si, aký to má súvis? Myslím si, že homofobia sa dedí výchovou. Prostredníctvom muža, t.j otca sú predávané ďalším generáciam morálne zásady, kultúra a taktiež pohľad na mužstvo. Pokiaľ dôjde k takejto situácií, môže to u človeka formovať jeho sexualitu strachom zo straty maskulinity resp. kastračným strachom jeho sexualitu k výlučne heterosexuálnej. Potlačenie homosexuálných pudov može mať ale u prirodzene bisexuálnych jedincov jeden symptóm – homofobiu. Paul mi vravel, že počas strednej školy šikanoval spolužiaka gaya a nenávidel ho, sám nevedel prečo. Neskôr žil roky nerušený život až pokým sa nezamiloval do svojho mladšieho kolegu. Aj ked záujem o ženy nestratil, zistil, že jeho sexuálne spektrum je širšie, než mu bolo dovolené a jeho agresia voči homosexuálom pramenila z tejto súvislosti.
Príbehov ako Paul poznám viacej. Veľa mužov má strach hovoriť o príťažlivosti k rovnakému pohlaviu, nakoľko tá sa v našej kultúre stále automaticky neviaže k tradičnej maskulinite. Taktiež tu prevláda strach z nálepkovaniu homosexuálnej identity, ktorá ale podľa mna vždy nemá súvis s homosexuálnym správaním – chvíľkovým alebo čiastočným. V našom momentálnom vedomí je totiž zakorenená viera, že sexualita je vrodená a nemenná t.j nie je ovplyvniteľná a to sa má týkať najmä mužov. Aj keď je nesporné, že existuje vrodená preferencia voči rovnakému pohlaviu u ľudí, ktorí nemajú na výber, myslím si, že existuje pomerne veľká skupina ľudí, ktorých sexualita podlieha skôr sociálnym normám a kultúre a je do istej mier formovateľná výchovou a socializáciou. Bisexualita v antickom svete u mužov nebola ničím výnimočným, nakoľko to sociálne podmienky dovoľovali, to isté platí pre veľa kultúr na africkom či ázijskom kontinente pred obdobím európskeho kolonizovania.
