Príbeh F.X. Messerschmidta je mimoriadne zaujímavý. Čo sa dalo, som si o ňom našiel a naštudoval. Najväčším odborníkom na jeho život je Mária Poetzl Malikova , ktorá o ňom napísala knihuhttp://www.marencin.sk/index.php?page=knihy&edicia=undefined&kniha=85. Odporúčam si ju prečítať. To, čo však nikde nevyčítate, je zvláštny fenomén, ktorý sa spája s jeho osobou a ktorý som syntetizoval z toho, čo bolo o ňom dostupné.
V jeho prípade môžeme hovoriť o osobe s mimoriadnou schopnosťou zanechať kultúrnu stopu. A miesto, kde sa pohyboval, sa stane kultúrne mimoriadne významné. Vo Viedni, v dome , v ktorom najprv býval Messerschmidt, Beethoven neskôr skomponoval 9. Symfóniu /o tom píše aj Malíkova/. Ale čo sa už nepíše je,že keď prišiel do Bratislavy, najskôr býval u svojho brata, ktorý mal svoj dom na mieste budúceho legendárneho „Véčka"a až neskôr sa presťahoval na Zuckermandel. Tu už začala, dovolím si tvrdiť, tragédia nášho mesta. Zuckermandel sa zbúral a po jeho dome ani pamiatky. Môžeme len predpokladať, aká kultúrna stopa by sa vytvorila a ostala na mieste, na ktorom stál jeho dom.
Keď som pred dvoma rokmi tvoril jeden interiér, zhodou okolností blízko „Véčka", tak som osobnosť F.X.Messerschmidta do priestoru zakomponoval v takej odľahčenej a popularizačnej forme.
V priestoroch Bratislavskej Zlatej uličky sme urobili fasádu domu sochára s tým, aby jeho nespokojná blúdiaca duša mala kde spočinúť a oddýchnuť si od toho večného hľadania, ktorému je duša génia vystavená. Mesto Bratislava sa zachovalo ku geniálnemu sochárovi mimoriadne macošsky a neúctivo. Dom je zbúraný, pamätný kríž sochárovi, ktorý bol umiestnený v blízkosti Mikulášskeho kostola zmizol. Nepokojná duša F.X.Messerschmidta sa za túto ignoranciu a neúctu mestu viackrát už pomstila a zanechala šrámy na tvári mesta, a to v podobe rôznych paškvilov „akože" umenia alebo architektúry.
Mesto Praha na príbehu F.Kafku zvýšilo svoju atraktivitu a jeho príbeh „predalo" do celého sveta. Bratislava s príbehom F.X. Messerschmidta nedokázala urobiť nič - len zbúrať jeho dom, nechať ukradnúť alebo zmiznúť jeho kríž. Z dvadsiatich ľudí Vám desať povie, že Messerschmidt je názov stíhačky, deväť z nich /najmä tí mladší/ nebude vedieť ani to a možno len jeden bude vedieť, že Messerschmidt bol významný sochár spojený s Bratislavou.
Natočil sa o ňom film. Veľmi rád sa naň pôjdem pozrieť. Najbližší termín, kedy sa dá vidieť v Bratislave, je 23.marec v kine DK Lúky. Ak je možný skorší termín, budem rád, ak sa ho dozviem. Ak však chcete vidieť skutočné diela Messerschmidta, odporúčam Louvre.
V Louvri práve prebieha výstava o F. X. Messerschmidtovi. A to som si nemohol nechať ujsť. Videl som tam jeho bustu /vlastnú podobizeň/ v origináli .Je tam aj bustu starca. Videl som jeho morbídnu bustu utopeného, ktorá je naozaj desivá a mojej manželke z nej prišlo až zle. Boli tam busty, ktoré boli za veľké peniaze predané v Amerike a sú v súkromnej zbierke veľkého fanúšika sochára Ronald S. Laudera. A rôzne iné hlavy. Mimochodom, R.S. Lauder je veľký fanúšik a propagátor sochára a napomohol tomu, aby sa táto výstava po New Yorku presunula do parížskeho Louvru.
Momentálne môžem povedať, že vlastním viac Messerschmidtových charakterových hláv ako Lauder. Totiž to, ja ich mám päť, on iba dve. Rozdiel je však v tom, že on ich má v origináli a ja len kópie. Ale zase ešte jednu výhodu mám, žijem v meste, v ktorom ich vytvoril.
Škoda len, že to mesto je také ignorantské, že sa k nemu nehlási.
