Aj toto sú podoby vojny.
Je to naozaj zvláštne. Ako z sci-fi filmu. Uprostred nehostinnej púšte je obrovská základňa plná vojenskej techniky, navôkol rovnako nehostinná krajina a kde tu hlinená chatrč. O čo sa tu vlastne bojuje?
Naši vojaci tu robia naozaj ťažkú robotu. Potom sú tam naši vojaci, ktorí robia ešte ťažšiu robotu ako tí, čo robia tú ťažkú. Sú tam naši vojaci, ktorí robia takú robotu, aká je predmetom mnohých populárnych filmov. Pravdou však je, že je to úplne iné ako vo filme.
Možno stojí otázka, čo robia vojaci z Medzilaboriec, Vavrečky a iných kútov našej krajiny v ďalekom Afganistane? Ťažká otázka.
Afganistan predstavoval bezpečnostné riziko nielen pre svojich susedov. Afganistan bol vo vojne a prehral. Preto jeho obyvatelia musia teraz chodiť cez turnikety a sú podrobovaní osobným prehliadkam, ak chcú vstúpiť na základňu. Osobná prehliadka je sama o sebe dosť nepríjemný úkon, ak je však v spojení vo vojenskom kontexte, môže byť už úkonom značne pokorujúcim. Som rád, že vojaci nakoniec nerobili osobnú prehliadku Afgánca pred našimi zrakmi. Ako sa môže cítiť Afgánec, keď ho niekto vo vlastnej krajine prehľadáva pred zrakmi 30-tich „turistov", ktorí na neho zízajú ako v zoologickej.
Môžete vyhrať. V Afganistane to bolo dokonca potrebné. No nemôžete pokoriť.
V Afganistane je to vojna. Dúfam, že u nás doma vojnu nezažijem a nikdy nebudeme musieť chodiť cez dlhé turnikety, na konci ktorých nás budú prehľadávať. Afgánci mali okrem iného aj tú smolu, že im vládli politici s divnými predstavami o fungovaní spoločnosti.
Na Slovensku boli pri moci tiež riadni exoti, ale ustáli sme to. Dôležité je, aby sme nevyminuli šťastie, ktoré dostala naša krajina do vienka príliš rýchlo...
