Rómsky problém je ťažká téma, „tenký ľad". Mnoho politikov volí cestu ignorovania, zakrývania si očí a potom náhleho bojovného splanutia pred voľbami. Ja sa tejto ťažkej témy nebojím, snažím sa nájsť spravodlivosť. Budem aj naďalej upozorňovať na to, že maternica nie je výrobným prostriedkom, ale rovnako aj na to, že riešenia na rómsky problém sa nehľadajú v diskusii pod článkami o Rómoch v bulvárnych médiách.
Na to, aby sme mohli byť spravodliví v prípade problému s pozemkami v Krásnohorskom podhradí potrebujeme vedieť odpovede na nasledovné otázky:
1. Je pravda, že gazda Štefan S., ktorý daroval časť svojich pozemkov M. Kotlebovi dávnejšie zastrelil Rómom kravu a doniesol im ju do osady so slovami: „ ... na mojich pozemkoch sa Vaša krava pásť nebude!" ?
2. Ak je odpoveď na prvú otázku kladná, ako je možné, že neskôr tento tvrdý gazda nechá vyrásť na svojich pozemkoch rómske stavby?
3. Je pravda, že bývalý starosta Š. Szarka spolu s rómskym vajdom dali priamo Rómom vymerať parcely na problematických pozemkoch s tým, že na nich môžu stavať? Je pravdou, že za toto vymeranie bola tiež Rómom účtovaná suma 5000 SKK?
4. Je pravda, že takéto zameranie je dokonca v geometrickom pláne, za ktorého vypracovanie zaplatila samotná obec?
5. Je pravda, že syn bývalého starostu robí na polícii a dotknutí Rómovia majú strach hovoriť o tom, kto im zameral pozemky na stavbu ich domov?
6. Prebehla alebo neprebehla v čase, keď si Rómovia na dotknutých pozemkoch budovali svoje obydlia, tichá dohoda medzi niektorými vlastníkmi a samosprávou v tom, že nech si Rómovia postavia na pozemkoch domy, tým pádom sa parcely už nebude považovať za TTP - trvalý trávny porast, ale za stavebný pozemok? Štát, keď to bude riešiť, tak bude musieť zaplatiť viac alebo ponúknuť na výmenu bonitnejšie pozemky - stavebné pozemky?
7. Je pravda, že keď prebiehali malé pozemkové úpravy, tak aj gazdovi boli ponúknuté náhradné pozemky za pozemky, na ktorých si Rómovia po starostovom zameraní postavili domy? On však takúto výmenu odmietol a spísal petičnú akciu na odmietnutie takejto výmeny. Prečo odmietol výmenu pozemkov? Prečo odmietol, keď ponúkané pozemky boli lepšie, bonitnejšie a najmä neboli v blízkosti rómskej osady?
8. Je správnou úvahou tá, že keď nevyšla kalkulácia/špekulácia/ zmeny kategorizácie pozemkov z TTP na stavebné pozemky, resp. že štát vyplatí nejaké odškodnenie, tak gazda začal hľadať riešenie v tom, že sa dohodol s M. Kotlebom?
Už len čerešničkou na torte toho zvláštneho príbehu je to, že „strážca" Hlinkovho hrobu a Svätoplukovej sochy príde ako spasiteľ do dediny, v ktorej je prevaha maďarského obyvateľstva a pozdraví najskôr Jónapot a potom odkáže, že pri upratovaní mu budú pomáhať aj jemu podobní z Maďarska.
Asi je naozaj pravda, že komunizmus a fašizmus nepozná hranice.
Ako sa hovorí, už len toto sme potrebovali.
Keď budeme poznať odpovede na položené otázky, budeme môcť zodpovedne hľadať spravodlivé riešenie.
P.S.:
Keď som išiel prvý raz do Krásnohorského Podhradia zisťovať, o čo vlastne ide v celom tom probléme, spomenul som si na môjho deda - oravského gazdu, ktorý mi ešte v časoch socializmu ukazoval odkiaľ a pokiaľ sú jeho pozemky, ktoré mu raz tie k ... y komunistické vrátia. Škoda, nedožil sa 89-teho roku. Jedno viem však určite. Po novembri 89 by nebolo tej sily na Slovensku, ktorá by dokázala môjmu dedovi postaviť pozemky na jeho vlastnom pozemku bez toho, že by s tým súhlasil. Môj dedo by s vlastnými pozemkami nešpekuloval. Spomínam to preto, lebo celý problém s rómskymi stavbami na súkromných pozemkoch v krásnohorskom Podhradí vznikol po roku 1989.
-
