V zásade sa dá povedať, že som sa pri komentovaní Vás alebo Vášho projektu vždy držal, ako sa hovorí, „vzadu“. I keď priznávam, niekedy ma jazyk poriadne svrbel.
Použijem výraz p. Kažimíra – kalibrujem sa. Áno, je to správny výraz. Kalibrujem sa a po kalibrácii sa uvidí ...
Proces mojej kalibrácie ovplyvňuje nasledovná skutočnosť:
Prečítal som si Váš rozhovor v najnovšom čísle týždenníka Plus7dní. Nekomentujem ho a ani nebudem. Jediné, na čo sa Vás chcem opýtať, je jedno Vaše vyjadrenie týkajúce sa planktónu. Citujem: „Smeru je lepšie, keď má na druhej strane planktón...“ Z textu sa dá usúdiť a redakcia tak aj uchopila podtitul k Vášmu rozhovoru, že o zvyšku pravice hovoríte ako o planktóne. Moja otázka znie, či aj ja podľa Vášho názoru predstavujem planktón.
Potrebujem to vedieť kvôli ďalšiemu procesu mojej kalibrácie.
Priznávam, nie vždy rozumiem tej „americkej“ ambicióznosti, ktorou oplývajú, zdá sa, všetci právnici, ktorí istý čas študovali na nejakej prestížnej americkej škole. Sedeli sme chvíľu vedľa seba v parlamentnej lavici. Po ľavej ruke Daniel Lipšic – právnik s elitným vzdelaním a ambíciami, po pravej ruke Vy – elitné vzdelanie plus ambície. Sedel som tam medzi Vami s mojim poľnohospodárskym vzdelaním. Neviem, čo učia v Amerike, ale dovoľte mi uviesť, že nás, ktorí sme študovali na poľnohospodárskej škole v Liptovskom Mikuláši staručký učiteľ na rastlinnej výrobe učil, ako zožať čo najviac obilia na hektár. No nespomínam si, že by zdôrazňoval to, že najskôr treba zasiať. Považoval za samozrejmé, že chápeme to, že ak chceš žať, musíš najprv siať. A my sme tomu rozumeli.
Ozaj mi však pre túto chvíľu stačí vedieť, či som planktón.
Ďakujem za odpoveď.
