Nie preto, že nebol uznášaniaschopný /to je okrem 11:00 a 17:00, t.j. keď sú hlasovania, neustále/, ale v sále neboli ani predkladatelia zákonov, to znamená, že parlament nemal o čom rokovať. A to je už absolútny nonsens.
Dlhodobo upozorňujem, že slovenský parlament okrem iného aj účasťou poslancov na rokovaní znevažuje myšlienky parlamentarizmu. To, čo sa stalo 1.2.2013 prechádza akékoľvek hranice.
O tom, v akej úcte majú niektorí poslanci rokovanie parlamentu svedčí krásnym spôsobom aj to, že majú tú drzosť, že vedľa prezenčných listín si pokojne položia objednávkový hárok, v ktorom si objednávajú miestenky na IC vlak s odchodom z Bratislavy o 13:30, avšak rokovanie parlamentu býva v piatok štandardne do 14:00 hodiny, minulý piatok dokonca do 15:00 hodiny. Viete si predstaviť, že by si v niektorom závode zamestnanci objednávali miestenky na vlak so skorším odchodom ako je čas, keď im končí pracovná zmena?
Takto okato provokovať by si to nedovolili ani za boľševika.
Už len absolútnou iróniou je tá skutočnosť, že v ten istý deň sme zároveň prerokovali návrh zákona, ktorý bol predložený „naprieč politickým spektrom" a formálne ho predkladal Mandátový a imunitný výbor. Návrh zákona, ktorý upravoval skutočnosti týkajúce sa priestupkov poslancov a to tak, aby sa hlásenie o ich spáchaní už ďalej nezasielalo Výboru NR. V dôvodovej správe je dokonca uvedené, že to nie je potrebné, nakoľko poslanci nemajú nadriadeného. Ono naozaj, prísne vzaté, z formálneho hľadiska poslanec priameho nadriadeného nemá. Jeho nadriadený je však občan - volič. A ten má právo vedieť, aké prípadné priestupky poslanec spáchal.
Tento návrh de facto znemožní získanie informácie o počte a type priestupkov poslanca. Zistenie takejto informácie bude prakticky nerealizovateľné. A o to zdá sa niekomu ide ...
Hovorí sa tomu „cit" pre politiku, napísať takúto dôvodovú správu. Neverím, že v inej slušnej krajine by si voľakto dovolil napísať takúto dôvodovú správu. Neverím.
Krásnou iróniou je rokovať o takomto návrhu zákona v parlamentnej sále, v ktorej nesedia skoro žiadni poslanci. Toto „ čaro okamžiku" by žiaden režisér nevymyslel. Takú fantáziu by nemal... Takú fantáziu má len parlament našej krajiny.
V jednom článku bolo napísané, že som vybuchol v parlamente. Nevybuchol som, ale bol som poriadne rozčúlený. Pre istotu prikladám video:
