Neverím tomu, že Číňania neplatia za ambasádu preto, že nechcú alebo že nemajú peniaze. Predpokladám, že preto, lebo niekto s nimi niečo nedohodol.
Slovenská ambasáda v Pekingu sa nachádza na najlukratívnejšom mieste v celom Pekingu. Je to vskutku top adresa. Ak za túto top adresu neplatíme, tak predpokladám, že sa to malo dohodnúť recipročne i na Slovensku. Prečo sa nedohodlo? Neviem. Viem len to, že bývalý Minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda sa úplne nediplomaticky, ba až trápne odmietol stretnúť s novovymenovaným čínskym veľvyslancom. Viem o tom svoje.
Druhá správa je zo „suterénu". A to, že spevák skupiny, na ktorej koncert som aj ja ako malý chlapec stál v rade, rozpráva z cesty.
Vyzývam týmto pána J. Ráža, aby sa verejne ospravedlnil Číňanom za výroky, ktoré odzneli na adresu Číňanov v rozhovore, ktorý poskytol týždenníku Instinkt.
Rovnako ako podpredseda Výboru pre obranu a bezpečnosť sa budem intenzívne zaujímať o to, aký bude priebeh konania o posúdení skutočnosti, či pán J. Ráž je spôsobilý držať zbraň.
A tretia správa?
Prešla len s minimálnym záujmom.
Ide o článok v denníku Pravda: Slovenskú ekonomiku zachraňuje Čína, v ktorom sa píše ako export aut zo slovenských automobiliek drží naše čísla ako tak nad vodou. Mimochodom, je to už dvadsať rokov, ako som pri úplne prvých vývozoch aut z Bratislavy do Číny bol aj ja.
Tri správy v súvislosti s Čínou. Tá najdôležitejšia vzbudila najmenší záujem. Neschopnosť nášho ministerstva zahraničných vecí sa recipročne dohodnúť vzbudila veľký záujem. A správa, v ktorej odzneli výroky hraničiace so zákonom zaujala azda najviac.
Zvláštna krajina toto Slovensko.
