Pravica na Slovensku zničila spravodlivosť a zabila tvorivosť. Síce z niečoho vytvorili svoju mantru a „točili" to stále dokola, ale pravičiar, skutočný pravičiar nemôže zničiť spravodlivosť a zabiť tvorivosť. To pravičiar nemôže urobiť.
Pravica sa stala arogantnou, elitárskou. Všetko sa dialo vo vnútri kruhu, vyhrávali len ich ľudia, ku koncu im začali vadiť tvoriví ľudia, lebo oni tvorivosť nepotrebovali. Pravica bola už aj Nostradamom. Oni vedeli vopred, kto vyhrá, kedy to vyhrá a za akú cenu to vyhrá. Dokonca ten čo vyhral, už to ani nemusel dodať. Nostradamom ináč prezývali aj spolužiaka môjho kamaráta, ktorý vstúpil do KSČ 15.novembra 1989.
Tieto a nielen tieto faktory sa stali pravici osudnými. SDKÚ má na ruinách pani Vašáryovú a samozrejme pani Žitňanskú. Ale povedzme si pravdu, kto bude tieto dve dámy voliť v Sobranciach, v Hnúšti, v Čadci? Pani Žitňanská je korektná politička, čo som mal možnosť ju poznať, no žiaľ pre ňu, voľby sa konajú aj mimo Bratislavy. SDKÚ je naštepená génom elitárstva, arogancie a aj malomeštiactva. SDKÚ v posledných voľbách zachránili v poslednej chvíli tí, ktorí sa prisťahujú do Bratislavy a do dvoch týždňov sa z nich stanú pravičiari. Nie preto, že by to vnímali hodnotovo, ale preto, lebo sa to má.
Hodnotovo pravica na Slovensku nebola pravicou, lebo /zopakujem/: zničila spravodlivosť a zabila tvorivosť. To skutočný pravičiar nikdy neurobí.
