Pochybujem, že pán Rattaj rozozná pšenicu od ovsa. Určite však rozozná, ako „veci fungujú". Veci totižto fungujú tak, že ak štát chce prostredníctvom Správy štátnych hmotných rezerv nakúpiť pšenicu, chlapci z J&T spustia procesy, ktoré v praxi znamenajú to, že od poľnohospodárov kúpia pšenicu lacno a za drahé peniaze ju následne predajú štátu. Pridajú na ňu takú „vysokohorskú prirážku".
Poviem pravdu, veľmi sa im čudujem, že sa ulakomia aj na takýto kšeft. Ten totiž nie je vo finančnom vyjadrení až tak veľký a na pomery J&T to je, akoby sa chlapci z J*T zohli pod stôl, pri ktorom hodujú s politikmi a začali zbierať popadané omrvinky, ktoré tam bežne zbiera iná „liga".
Poslanec Zsolt Simon zvolal mimoriadne zasadnutie Výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie, na ktorom mal predseda Správy štátnych hmotných rezerv Kajetán Kičura celý kšeft vysvetliť.
Ako to dopadlo?
Poslanci SMER-u na mimoriadny výbor vôbec neprišli. Výbor tým nebol uznášaniaschopný a vďaka tomu sa predseda Správy štátnych hmotných rezerv Kičura odmietol k celému „obchodu" vyjadriť. Mimochodom, aká je to arogancia, keď predstaviteľ štátu zo štátnej organizácie sa odmietne na pôde parlamentu poslancom vyjadriť k danej veci?
Pred jedinou otázkou mi však neutiekol. Keď som sa ho pred všetkými spýtal, či bolo alebo nebolo obilie nakúpené z Ukrajiny alebo z Poľska odpovedal, že obilie, ktoré štát draho nakúpil bolo aj so zahraničia, no nie z Ukrajiny resp. z Poľska.
Takže štát nielen že draho nakúpil, ale ešte aj oblúkom obišiel našich poľnohospodárov a nakupoval v zahraničí. Pokiaľ viem, na Slovensku ešte stále vieme dopestovať pšenicu.
Na Ukrajine, obzvlášť v niektorých oblastiach Ukrajiny, je pšenica lacná. Keďže tu máme chlapcov, pre ktorých je kšeft kšeftom, neverím, že sa nenakupovalo na Ukrajine.
