Poslanec SMER-u Záhumenský ma teraz pokojne môže zažalovať. No na konci toho príbehu aj tak bude to, že je klamár. Pána Záhumenského som doposiaľ vôbec nepoznal a bol mi úplne ukradnutý. To, že si včera o mňa obtieral ústa, ma však vyrušilo. Včera v parlamente v rokovacej sále Národnej Rady SR klamal až sa prášilo. Klamal o mojom psovi, ktorého postrelili na farme, klamal dokázateľne.
Čo ma však vyrušilo ešte viac je to, že v Národnej Rade včera povedal - citujem: „Polícia prípad prešetrila. Zistila, že sa nejedná o žiadny priestupok ani iný trestný čin"
Prekvapilo ma, ako môže politik, ktorý nie je účastníkom konania, vedieť viac o prípade a ako môže poznať záver vyšetrovania skôr, ako bolo vyšetrovanie ukončené?
Ja sám som účastníkom vyšetrovania a neviem ako skončilo. Záhumenský včera v NR SR tvrdil, že vyšetrovanie skončilo takto, ako bolo citované vyššie.
Volal som preto dnes ráno vyšetrovateľovi s otázkou: Je vyšetrovanie ukončené?
Odpovedal mi, že nie. Následne som sa vyšetrovateľa opýtal, ako je potom možné, že poslanec v NR SR hovorí, že výsledky vyšetrovania sú takéto? Odpovedal, že nevie, ale spis má zamknutý v trezore a že o ňom nikoho neinformoval.
Sú dve možnosti:
Prvá: mladý vyšetrovateľ vlastne ani nevie, že prípad je už vyšetrený a to, že ako, mu onedlho ktosi povie. Záhumenský sa len preriekol a trošku to predbehol.
Druhá: poslanec Záhumenský je veštec.
Ak niekedy ľudové tribunály vedeli už vopred, kto je a kto nie je vinný a koho treba obesiť a koho poslať do Jáchymova, tak poslanec SMER-u tiež vie výsledky vyšetrovania, ktoré ešte nebolo ukončené.
Zaujíma to tu niekoho?
http://alojzhlina.blog.sme.sk/c/282604/Strelili-do-mojho-psa-Strelec-je-uz-znamy.html
Vzhľadom na to, že kandidujem ako nezávislý na kandidátke hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, považujem za dôležité upozorniť, že tento blog vyjadruje môj osobný postoj, a preto môže, ale nemusí byť v súlade s postojmi iných ľudí na našej občianskej kandidátke. V mnohých a hlavne zásadných názoroch sa všetci na kandidátke zhodujeme, sú však názory, v ktorých odmietame hrať falošnú hru na názorovú jednotu a otvorene priznávame aj názory rozličné. Túto skutočnosť však nepovažujeme za niečo, čo nás rozdeľuje, ale skôr za niečo, čo nás vzájomne obohacuje pri hľadaní cesty k pravde.
