Nemám problém napísať text z pohľadu obsahu, mám však problém s gramatikou. Keď začnem písať text, mám ho hotový za pár minút, ale nemôžem sa sústrediť na gramatiku. Následne si tento text s určitými ťažkosťami a náročnou časovou stratou dokážem aj sám opraviť, ale jednoduchšie je, keď nahovorím manželku, aby mi ho opravila. Áno, to je môj systém písania blogov.
Písal som blog o poslancovi Osuskom, aby sa ospravedlnil mojim deťom. Text som zverejnil na mojom blogu. Následne som sa rozhodol, s ohľadom na to, že je to naozaj zaujímavá téma s celospoločenským dosahom, poslať text vo formáte dokumentu Word aj do niektorých redakcií. Čo čert nechcel, omylom som poslal ten neopravený súbor - koncept bez čiarok, interpunkcií, pravopisnými chybami a nedokončenými slovami a vetami.
Myslíte, že by som takýto text poslal vedome? Alebo som ho poslal naozaj vedome a čakal, ktorý hňup na to skočí? O niekoľko minút mi volal redaktor tlačovej agentúry a vtipne poznamenal: „ ... však to hádam ani nie je po slovensky ..." . Následne som teda poslal ten správny dokument.
To som však nevedel, že kandidát na Pulitzera v Pravde už brúsi svoje pero.
Redaktor denníka Pravda vedel, že s tým mám problém. Vysvetlil som mu to, napriek tomu to napísal. Čo to je? Netaktnosť, nekorektnosť, neslušnosť? Zosmiešnil ma a malo to byť akože vtipné. Okrem toho redaktor v článku klame, že opravený text som im poslal až za hodinu. Opravený text bol zverejnený na blogu SME už predtým, ako on dostal neupravený koncept, ktorý mu odišiel omylom. On o tom vedel, napriek tomu napísal, čo napísal.
Ja sa nikomu neposmievam. Je pravdou, že som silný ľavák a mám s písaním problémy. Rukou písaný text po mne nik neprečíta, často píšem sprava doľava, dokonca som niekedy písal zrkadlovo. Učiteľka na konzervatívnej Orave skúšala zo mňa urobiť praváka, čo nebol dobrý nápad. Musel som písať atramentovým perom, to pre mňa ľaváka znamenalo to, že všetko, čo som napísal, som si rukou hneď zmazával.
Moja mama musela ísť až do okresného mesta na školskú správu vybavovať výnimku, aby ma už nepreučovali na pravú ruku a dovolili mi písať guličkovým perom. Celý život bojujem s problémami dysortografika. Nemám problém napísať text, mám len problém napísať ho gramaticky správne.
Redaktor nemusel vyťahovať jednotlivé slovíčka, v ktorých som urobil chyby. Už keď sa rozhodol písať, mal písať pravdu a to, že správne v tom texte nebolo nič. Neboli tam interpunkcie, neboli tam čiarky, boli tam nedokončené slová a vety.
Prajem novinárom z Pravdy, aby sa im nikto nikdy neposmieval a ani ich deťom. Je to totiž znakom určitej úbohosti.
Mimochodom, zaujímalo niekoho v denníku Pravda, o čom bol ten text? Možno nejaký PR génius bude teraz prostredníctvom denníka Pravda obhajovať vysielače na školách tým, že proti je človek-dysortografik, ktorý neovláda gramatiku.
Poznajúc slovenské reálie by som sa tomu ani nečudoval.
