Premiér Fico informoval o výsledku voľby K. Krnáča už vtedy, keď povedal, aké sú podmienky doplnenia hlasov od Smeru. To znamená dávno pred samotnou voľbou.
Slovensko je tak zvláštne smutná krajina. Krajina, v ktorej je všetko možné. Krajina, v ktorej dnes už znamená včera. Krajina, v ktorej niektorí majú podnikateľské nebo, bez ohľadu na to, kto vládne a väčšina spoločnosti sa prepadáva do občianskeho pekla za hriechy iných, ale aj za jeden svoj: nečinnosť, rezignácia.
Na to, aby v parlamente prešiel kandidát, ktorý by postupoval tak, ako je uvedené v názve úradu, kandidát, ktorý bude kontrolovať a nie „upratovať", na to je potrebné rozdať iné karty.
Postaviť dobrého a silného kandidáta a poslancom povedať: Máte zelenú kartu.
Čaro tajnej voľby je v tom, že za tú plentu nikto nevidí. Nevidí tam žiaden ústredný kontrolný orgán strany a nevidia tam ani kontrolóri z „podnikateľského" neba. Zároveň by to bolo aj skúškou toho, aký je náš parlament.
Ak by napríklad prijal kandidatúru taký T. Nicholson, to by bola paráda. To by som sa pozrel na tie zmrznuté úsmevy niektorých kolegov v parlamente.
Ak by všetci poslanci dostali zelenú kartu, tak dávam šancu tomu, že by T. Nicholson prešiel. A to by len bola paráda.
Tom Nicholson by pri uvádzaní do úradu povedal: I have a dream ..., že tým, že budeme robiť to, za čo sme platení, tak urobíme túto krajinu lepšou.
Prehlasujem, že som sa o možnosti kandidatúry T.Nicholsona s ním a ani s nikým iným nebavil, len ma to napadlo dnes ráno pri čítaní jeho najnovšieho blogu.
