Pri tejto príležitosti, ktorá, oproti tej minuloročnej, prebehla s menšími obmedzeniami, sa veriaci na čele s premiérom Eduardom Hegerom nezabudli pokloniť ani k úlomku kosti sv. Cyrila...
Je nepochopiteľné, že ani jeden, jediný z tých niekoľko tisíc veriacich, ktorí priam žiarili opojení šťastím, že spravili veľa pre spásu svojej duše a boli hrdí, aj na to, že ich svojou účasťou podporil aj najmocnejší muž štátu, si neuvedomil, že uctievaním modiel, teda obrazov, sôch, krížov, monštrancií, ružencov, príveskov, amuletov, medailónov, spovednej štóly, relikvií (tie patria do zeme a nie na oltár)... šliapu po 2. Božom prikázaní (Ex 20, 4-6):
Neurobíš si tesanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, na zemi dole, na vode alebo pod vodou. Nebudeš sa im klaňať a slúžiť im, pretože ja som Pán tvoj Boh. Som žiarlivý Boh, trestajúci viny otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia a preukazujem lásku až po tisíc pokolení tým, čo ma milujú a dodržiavajú moje prikázania.
Cez prizmu tohto prikázania máme sa domnievať, že všetci smerujú do tmy? Určite nie. Nájdu sa medzi nimi aj tí, čo budú ospravedlnení. Pýtate sa ktorí? Malé deti. Ale aj niektorí dospelí – tí ktorí sú chudobní duchom. Ostatní by sa nemali čudovať, ak zrazu precitnú z bludného sna a zobudia sa na bitúnku.
