Ako vyzerá (ne)priaznivec očkovania na Slovensku?

Ako vyzerá (ne)priaznivec očkovania na Slovensku? 

Koľko má u nás typický odmietač/prijímač vakcíny rokov? Je to žena, alebo muž? Aké má vzdelanie? Ako veľmi sa v postoji k očkovaniu líšia muži a ženy, mladí a starí, menej vzdelaní a vzdelaní viac? 

V mojom prvom blogu som upriamil pozornosť na očkovanie proti koronavírusu z pohľadu ľudí rôznych krajín zemegule. Z výskumu, ktorý robili koncom roka 2020 v 110 krajinách sveta spoločne nadácia Wellcome a výskumná agentúra Gallup, som spomedzi množstva otázok vybral otázku „Ak bude vakcína proti koronavírusu k dispozícii bez nákladov, budete súhlasiť s očkovaním?”.

Dnes chcem bližšie zistiť, ako je to u nás na Slovensku.

Dozviete sa odpovede zo spoľahlivého zdroja a ako bonus odhalíte - a možno aj prestanete robiť - jednu veľmi rozšírenú chybu úsudku.

Na Slovensku výskum ukázal, že ochotu dať sa zaočkovať má 45,3 % všetkých dospelých žien a 55,5% všetkých dospelých mužov. Chcel by som vedieť, prečo podiel mužov, ochotných dať sa očkovať, je o 10% viac, ako žien, ale to sa z takéhoto výskumu nedá zistiť. Môžem však jedných i druhých bližšie opísať. Začnem porovnaním starších a mladších obyvateľov našej krajiny. 

1. Ženy a muži: akú rolu hrá vek? 

Najprv ženy. Vezmime ako základ (100%) ženy jednej vekovej kategórie a spýtajme sa: koľko z nich je ochotných nechať sa zaočkovať?   

Tabuľka 1a: Podiel (v %) ochotných dať sa zaočkovať proti  koronavírusu v danej vekovej kategórii žien

Vyrobíme si tabuľku 1a. Zistili sme, že medzi 15 až 29-ročnými ženami je najviac takých, ktoré prijímajú očkovanie, až 59,5%. Môžeme si predstaviť, že keby sa konal nejaký snem žien tohto veku, šesťsto z tisíc  by povedalo “áno” vakcíne - a štyristo by povedalo “nie”. 

Naopak, mladšia-stredná generácia 30 - 49 rokov (skoro by sme povedali, mamy tých zo skupiny 15 - 29) je na tom opačne. Podiel ochotných dať sa zaočkovať je najnižší, len 36%. Čiže, keby 1000 žien tohto veku malo snem, zhruba šesťsto by povedalo “nie” a len štyristo by povedalo “áno”. 

Keby som bol niekým, kto chce viesť osvetu za očkovanie, usiloval by som na základe tabuľky 1a a osloviť 30 až 49-ročné a 50 až 64-ročné ženy, lebo z nich najmenší podiel vakcínu víta. 

Tabuľka 1b: Podiel (v %) ochotných dať sa zaočkovať proti  koronavírusu v danej vekovej kategórii mužov

Ako vyzerá situácia u mužov? Najvyšší podiel pozitívne nastavených má najstaršia kategória mužov (takmer 80% mužov vo veku 65 a starších chce vakcínu)(tab.1b). Naopak, spomedzi 30 až 49-ročných mužov ju chce iba 46,9%, teda necelá polovica. 

2. Ženy a muži: vzdelanie a postoj k vakcíne 

Kto sa chce nechať očkovať - viac, či menej vzdelané ženy? Neuhádol by som.  

Tabuľka 2a: Podiel (v %) ochotných dať sa zaočkovať proti koronavírusu v podskupinách žien, podľa vzdelania

U žien môžeme zovšeobecňovať (pozri tab. 2a) v tom zmysle, že u nich približne platí pravidlo - čím vyššie vzdelanie, tým väčší podiel ochotných zaočkovať sa. Kategória žien s nízkym vzdelaním je krajne neochotná dať sa očkovať. 

Tabuľka 2b: Podiel (v %) ochotných dať sa zaočkovať proti koronavírusu v podskupinách mužov, podľa vzdelania

U mužov sa ukazuje iný výsledok. Najotvorenejší voči očkovaniu sú  muži s nízkym vzdelaním (74,7%) a za nimi idú muži s vysokým vzdelaním (64,1%). Najmenej ochotní sú muži so stredným vzdelaním (52,1%). 

Vy by ste to uhádli? Kto povedal, že štatistika je nudná?

3. Pohlavie, vek a vzdelanie

Ak sa mi zachce, môžem to skombinovať. Aké percento najmladších žien so stredným vzdelaním má kladný postoj k vakcíne? Aké percento mužov vyššieho-stredného veku odmieta vakcínu? A tak ďalej. Chcel som, skombinoval som. Vyrobil som všetkých 6 tabuliek (24 kategórií), ale ukážme si len jednu z nich, pre ilustráciu - a  prezradím oba extrémy. 

 Ak stretnem svojho rovesníka, teda muža s vysokoškolským vzdelaním, 65-ročného, alebo staršieho, potom (podľa vlaňajšieho výskumu) bude s 84-percentnou pravdepodobnosťou ochotný dať sa zaočkovať proti koronavírusu. Ako sme k tomuto číslu prišli? Už z predchádzajúcej tabuľky (tab. 2b) vieme, že podiel ochotných dať sa zaočkovať proti koronavírusu spomedzi vysokoškolsky vzdelaných mužov je 64,1%. Náš pohľad obohaťme ešte o vek. V nasledujúcej tabuľke (tab. 3) je hľadaná odpoveď.

Tabuľka 3: Muži s vysokým vzdelaním podľa vekových kategórií, podiel (v %) ochotných dať sa zaočkovať proti koronavírusu

Pre zaujímavosť, ak sa pozriem na 30 až 49-ročné ženy so stredným vzdelaním z nezverejnenej tabuľky, potom tu bolo pred rokom ochotných dať sa zaočkovať len 34,1%.

(Všimli ste si? Môžeme sa vyjadriť dvojako, oboje je správne: koľko ľudí zo sto si niečo myslí (teda koľko %), alebo s akou pravdepodobnosťou bude jednotlivec z danej skupiny mať túto odpoveď). 

Teraz mám pre vás lákavú ponuku: Chcete sa zbaviť jednej rozšírenej chyby v uvažovaní? Keďže čítate tento článok, predpokladám, že áno! Teda tu to je: Keď ste sa pozerali na tabuľky, uvedené vyššie, možno aj vám zišlo na um, že vyšší vek alebo vyššie vzdelanie spôsobuje, že ľudia majú väčší sklon prijímať vakcínu. Napadlo vám to? Tak to je tá chyba v uvažovaní. Začnime príkladom: každé ráno vychádza slnko na obzor a my vychádzame z domu a ideme do práce, do školy. Tieto dve vychádzania sa často dejú súčasne. Spôsobuje však slnko svojim východom ten náš východ? Nie, otáčanie planéty Zem, a teda východ Slnka, nemá moc chytiť človeka za golier a vytiahnuť ho z postele, donútiť ho umyť si zuby, hodiť na seba „ancúg“ a vykročiť na ulicu. 

Hoci sme práve zistili, že niektoré javy, ktoré tu skúmame, sa vyskytujú súčasne (u nás na Záhorí tomu hovoríme, že medzi javmi je koincidencia a údaje o nich korelujú), nemôžeme z toho vyvodiť (ani vylúčiť), že sa aj ovplyvňujú, teda že je medzi nimi kauzalita (príčinnosť). Možno, že je! Ale na základe tohto typu výskumu to nevieme, a teda nemôžeme sa tak vyjadriť, to by bolo v rozpore s vedeckým uvažovaním. Môžeme len opísať stav, že tieto dva javy sa často vyskytujú súčasne - a zvyšok ponechať na prípadné ďalšie výskumy.

Tak, a máte to. Gratulujem, odteraz môže byť vaše uvažovanie presnejšie. Keď vám nabudúce napadne, že ak sa dve veci objavujú súčasne, potom je aj celkom logické, že spolu kauzálne súvisia, nedáte sa tak ľahko vlastnou mysľou (alebo niekedy aj povrchnejšími príspevkami v tlači a na sieťach) obalamutiť a budete skúmať ďalej.

4.  Kto je typický “odmietač” očkovania?

Teraz zmeníme uhol pohľadu. 

Doteraz sme si kládli otázku, aký je podiel prijímačov/odmietačov v jednotlivých kategóriách (muži, ženy, mladší, starší atď.). Bolo to teda percento z danej pod-skupiny obyvateľov - 100% tvorila vždy daná pod-skupina, tzv. kategória celej dospelej populácie.

Teraz budeme skúmať jednu veľkú pod-skupinu: 100% budú predstavovať všetci ľudia neochotní sa dať očkovať. Doteraz sme pracovali predovšetkým s dvojrozmernými kategóriami. V ďalšom kroku si vytvoríme trojrozmerné kategórie pomocou klasifikačných kritérií: pohlavie (dva varianty), vek (štyri varianty) a vzdelanie (tri varianty). 2x4x3=24. Získame 24 trojrozmerných kategórií. Potom urobíme ďalší krok: tie kategórie, ktoré sú najvýznamnejšie zastúpené nazveme typmi.  Z 24 kategórií sa 9 javí ako typy (majú dosť veľký podiel na celku).  V tabuľke 4 sú tieto typy ľudí zobrazené v poradí podľa veľkosti podielu zo všetkých ľudí neochotných dať sa zaočkovať.

Tabuľka 4: Typy ľudí, podiel (v %) neochotných dať sa zaočkovať proti koronavírusu

Tri najväčšie neochotné typy ľudí (typ - stredoškolsky vzdelaní muži, dva typy žien - tiež so stredným vzdelaním, vo veku 30 - 49 a ženy vo veku 50-64 spolu predstavujú polovicu spomedzi všetkých neochotných ľudí.

Končím a teraz by som vás mal prilákať na ďalšiu tému môjho budúceho blogu. Možností je veľa, no ja som si zatiaľ ešte nevybral. Nechajte sa prekvapiť.