Keď som to čítala, v ušiach mi hral Alt-J trojuholník a ja som sa cítila vskutku zle. Dnes nejdem strúhať umelo vytvorené šťastné línie. Presne preto som sa nenápadne okoloidúcich na istom fóreopýtala. Nerátala som s tým, že to tam bohapustými odpoveďami len tak zahorí.
Niekedy tak premýšlam, koľko ľudí ma reálne číta a kto sú to. Kto ste. Kto si. Akej farby máš oči, ako sa ti mihajú zreničky brázdiac litery a ako sa tváriš pri tom ako dešifrúvavaš moje (ne)zmysly?
Otázka znela jednoducho. Prečo sa podľa teba oplatí žiť?
Kafe, cígo, nočný vzduch a ticho. A predstava, že môžem odísť odísť.
A ešte absint. A občas (sem tam) nejaké knihy.
Asi aby človek len neprežíval, ale žil na svoj plný potenciál, aby nebol lenivý.
A samozrejme rodina a láska.
Pre mňa je to určite pocit, že si pre niehoho stredobod vesmíru, že aj ten jediný maličký článok spoločnosti má v tom monštruóznom rozmere význam, kvôli pohľadu na mňa keď pri prechádzaní cez cestu pozerám na obe strany aj zo trikrát, hlavne keď je to jednosmerka, že môžem mať vždy aspoň týždeň v mesiaci stále pravdu, kvôli dramatizovaniu a fantazírovaniu, hodinovému sprchovaniu a jasné samozrejme súhlasím so všetkými úsmevne pravdivými odpoveďami. Lebo pamätajte: nikdy nie je tak zle aby nemohli vypnúť teplú vodu.
Pretože aj utrpenie je lepšie ako nič.
Pretože samotná existencia je vzrušujúca ja keď bolí.
Nemám moc rád tieto debaty o zmysle života a podobne...no aby som vedel, či sa oplatí žiť, tak by som musel vedieť aké sú iné možnosti a keďže neviem, čo sa deje po smrti, tak sa do umierania nehrniem. Jednoducho sa oplatí žiť, lebo sme dostalo šancu žiť a bolo by veľmi veľmi zbabelé ju nevyužiť.
Lebo žiť je zaujímavé...nikdy nevieš čo sa stane a čo príde
A ja som hrozne zvedavý človek.
To je dobrá otázka, viackrát som nad tým tiež premýšľala. Ale nemám pre seba dostačujúcu odpoveď. Možno ani ten dôvod a motiváciu nepotrebujem a mala by som byť rada, že som proste tu, pretože žiadnu inú alternatívu nepoznám.
Aby som v živote mohla čítať knihy a pozerať filmy a snívať o inej realite. A potom ešte pre lásku. Pre ten pocit, že si ľúbený a ľúbiš a vieš, že je to skutočné.
Pre svoje sny. Preto, že môžeš zmeniť ľuďom životy a je to ľahšie než si myslíš. Preto, že na svete sú ľudia, ktorí ťa milujú a veria v teba.
Asi preto, že zomrieť je tak ťažké.
