V hovorovej reči je to často aj len prechodný stav, počas ktorého človek preprežíva určité trápenie, možno je to len únava, smútok, bezcieľnosť.
Spúšťačom môže byť naozaj čokoľvek, no pri “akože depresii” sa príčiny vačšinou väčšinou viažu na konkrétnu udalosť - pri tej pravej to tak vôbec nemusí byť. A tú pravú by som naozaj nepriala nikomu. U mňa to prišlo v mladom veku, vtedy moji rodičia veľa pracovali, súrodenci odišli z domu a ja som trávila čas zväčša sama. Vyhovovalo mi to, mala som už zabehnuté určité svoje rutiny a tým, že mám skoony k intovertizmu som samotu aj celkom vyhľadávala. Toto ochorenie postihuje väčšinou introvertov a ľudí, ktorí menej komunikujú - viac prežívajú niektoré stavy a nevedia s nimi dostatočne pracovať.
Sú ľudia, na ktorých zmenu správania vidno okamžite, keď pred tým to boli tie typy ľudí, ktorí boli vždy usmiati, v čase depresie majú problém s vyjadrovaním sa, ich reč nie je plynulá a ťažie sa im formulujú myšlienky. No sú tu aj ľudia ako ja, na ktorých ich trápenie vôbec nevidno a bolesť skrývajú. Počas dňa fungujú úplne bežne, smejú sa, ale potom pre svoj smútok majú veľký problém ráno vstať z postele alebo večer zaspať. Je fajn ak takýto človek má dôveru, ak sa nevie nikomu zveriť, vytvára to ešte hlbšie smútkové stavy. On nechce v tomto stave zostať, aj keď sa to navonok tak môže zdať, ale kto ten pocit zažil vie, ako veľmi to z vnútra ničí.
Pred pár rokmi som depresiu zažila znova. Avšak koža už nebola moja. Bolo to ešte horšie, tak veľmi ma trápilo, že nedokážem pomôcť niekomu, kto mi je tak blízky. Zrazu som mala pocit, že ho vôbec nepoznám. Že všetko, čo by som urobila, by mu mohlo ešte viac ublížiť. Tak veľmi som chcela aby som sa trápila radšej ja. Možno som to vtedy nevedela a možno ani ty nevieš čo robiť, keď niekto v tvojom okolí bojuje s takou potvorou.
1. Nepôjdeme spolu von?: Som v depresii, čo znamená, že samého seba viac izolujem od ostatných. Nedokážem vystúpiť medzi ľudí len tak. Sám. Preto potrebujem pomocnú ruku. Navrhni mi, že ma vyzdvihneš a pôjdeme na kávu, na raňajky alebo len tak do parku spolu. Vyjmi ma z mojej izby, ktorá sa stala mojím väzením.
2. Poď si so mnou dať večeru: Keď mám depresiu častokrát mám sklony nejesť. Je to vďaka stresu a z liekov, ktoré vytvárajú to, že necítim hlad. Úprimne, štyri dni prežívam bez jedla. Včera som sa snažil premôcť sa nasilu jesť. Nefungovalo to. Snaž sa pozvať ma na varenie spoločného jedla alebo vyzdvihnem nejaké cestou? Opýtaj sa ma na moje obľúbené - tie predsa jem radšej aj keď nie som hladný.
3. Len tu pre mňa vždy buď: Mám len jedného priateľa, ten ma pozýva sledovať Netflix a jesť tacos. Je to také jednoduché. Viem, že potrebujem vypadnúť, takže možno budem dosť silný na to sa stretnúť u teba. Ale ak nie, prosím pochop ma. Čo tak sa stretnúť u mňa? Len tak sa rozprávať. Depresia mi klame. Hovorí, že som sám aj keď nie som. Ak obetuješ svoj čas pre mňa, tak ma ospravedlň, pretože možno budem plakať od šťastia, že sa konečne necítim tak na nič z depresie.
4. Zdvíhaj mi telefón: Rozumiem, že tu pre mňa nemôžeš byť 24/7, aj ty máš svoj život. Skús mi len zdvihnúť telefón alebo apoň písať keď si zaneprázdnený. Ak máš čo i len pár minút, tak hovor môže urobiť veľký rozdiel. Pocit, keď vidíš, že niekto na teba myslí, keď práve nemáš najlepšie obdobie je na nezaplatenie. Niekedy to môže zachrániť život.
5. Pýtaj sa ak nevieš: Keď nemáš žiadne nápady a nevieš si rady ako mi máš pomôcť, tak sa opýtaj čo máš robiť. Budem sa možno trochu hanbiť, ale ty si to navrhol. Urobil si tým niečo, čo neurobil nikto pred tebou. “Ako ti môžem pomôcť? Čo môžem urobiť. Nech je to čokoľvek, len povedz”. V čase samoty a izolácie toto môže byť sila, ktorú potrebujem, aby som si uvedomil, že sa niekto o mna zaujíma.
Dúfam, že tento článok pomohol niekomu, koho trápi depresia niekoho veľmi blízkeho a nevie si dať rady. Aj ja som taká bola, kiežby mi tieto vety niekto ukázal skôr. Možno ti to dá aspoň nejaký nápad. Nakopnutie. Len sa zaujímaj čo môžeš pre neho robiť a buď ochotný v tom aj zotrvať.
