Spôsob jazdy teda pripomína zmes taliansko-arabského sveta. Architektúra je však zmesou úplne inou. Vidieť tam dobre známe paneláky, zbohatlícky barok, ohradené objekty z katalógu pre majetnejších, typické mestské domy, aké je vidieť v Berlíne, Paríži či New Yorku, drevené barabizne na okraji mesta, novozrekonštruované pravoslávne kostoly, ale aj sedem tzv. „Stalinových budov“. Sú to po celom meste porozhadzované pamiatky na Jozefa Visarionoviča. Pre pripodobnenie by som ich nazval „prvé mrakodrapy sovietskej výroby“. Azda najznámejšia je budova Lomonosovej univerzity. Viaceré z nich sú obytné budovy, v ktorých dnes stojí jeden byt viac, ako si Stalin kedy predstavoval. V ďalšej z nich sídli ministerstvo zahraničných vecí, ďalšia je Hotelom Ukrajina. Pri pohľade z diaľky i z blízka sú naozaj strašne impozantné. Kapitolou samou o sebe je moskovské metro. Jeho stanice sú, ako inak, označené veľkým M. Vlaky metra chodia skoro každú minútu. Napriek tomu som pri východe z metra zažil aj strašnú tlačenicu hodnú 10 miliónového veľkomesta. Ako skanzeny sovietskej éry slúžia aj stanice „Beloruskaja“, „Kyjevskaja“ a ďalšie zdobené súsošiami na tvrdú prácu zvyknutých robotníkov, pripravených vojakov, ale aj mozaikami odhodlaných milicionárov, sovietskych matiek a Lenina. Tento pánko je vo svojej zabalzamovanej forme k videniu na strašne veľkom Červenom námestí. Metro končí svoju prevádzku okolo jednej v noci. Potom je možné risknúť taxík, alebo „loviť mašinu“ – stopnúť okoloidúce auto, ktorého šofér rád odvezie cudzinca lacnejšie ako taxík. Veď liter benzínu stojí 18 Sk. Späť k Leninovi. Podaktorí stále márnia svoj čas, aby si odstáli rad a prešli sa pietnym krokom v pietnom tichu okolo jeho dobre stráženej múmie. V spomienkach mi ožívajú televízne prenosy z „pervovo maja“, VOSR, vojenské parády a mávanie súdruhov. Pred Leninom - teda jeho mauzóleom stojí GUM - Gosudarstvennyj Univermag. Luxusné prevedenie shopping parku plné obchodov !naozaj! svetových značiek. Tak sa mi zdalo, že len tu vedia uvariť dobrú kávu. Zrejme ani s týmto súbojom komunizmu a kapitalizmu sa pôvodne nerátalo. Za Leninom sa nachádzajú hradby, oddeľujúce mesto od areálu Kremľa. Obávaného sídla Stalina i jeho nasledovníkov, ale tiež miesta, kde poddaný ľud prisluhoval svojim cárom a ich rodinám. Na vežiach nad hradnými bránami stále svietia červené hviezdy. V Kremli sa nachádza niekoľko strašne pekných sakrálnych stavieb, ale aj známe megadelo – Carpuška, z ktorého nikto nikdy nevystrelil, 220 tonový megazvon Carkalakol, ktorý nikdy nezvonil. Vyzerajú naozaj strašne veľké. Pravoslávne sabory – kostoly, ich ikonostasy a ikony v priestore Kremľa pútajú svojou históriou. Len neďaleko od nich sa už mimo Kremľa nachádza Chrám Krista Spasiteľa. Za komunistov zbúraný a nedávno novopostavený strašne veľký chrám. Zvonku i zvnútra veľmi pekne vyzdobený a taktiež impozantný. Tiež mimo Kremľa, ale na „Krásnoj plóščadi“ hrá farbami ako z Disneylandu zdobený Chrám Vasiľa Blaženého. Moskva je strašne veľká a veľa je aj zážitkov. Tak, ako už teraz viem, že by som sa tam išiel pozrieť ešte raz, tak aj toto krátke impressum rozdelím na dve časti. K tomu druhému pokračovaniu sa budem snažiť dodať aj zopár fotografií.
MOCKBA – mesto, o ktorom sme sa v škole strašne veľa učili I.
Ešte pred pár rokmi som si myslel, že do Moskvy sa nikdy pozrieť nepôjdem. Režim, ktorý nám práve z tohto mesta desiatky rokov velil mi bol a aj je odporný. Moja cestovateľská zvedavosť je však silnejšia a napriek tomu, že v Rusku majú stále komunisti silné postavenie, je už dnes Ruská federácia demokratický štát (východného typu). Celá cesta do Moskvy sa zbehla veľmi rýchlo a nestačil som si ani poriadne oprášiť vedomosti o tomto meste, ktoré nás učili na zemepise a ruštine a už som pristával na Šeremeteve – medzinárodnom letisku v hlavnom meste Ruskej federácie. Letisko je vzdialené údajne okolo 40 km od centra, ale skoro dvojhodinová cesta autom ma skôr presviedčala o dlhšej vzdialenosti. Hneď ako sme sa vydali na cestu do mesta som si spomenul na slová klasika, ktorý tvrdil, že Rusi robia všetko strašne dobre, alebo strašne ... . Prvý úsek cesty sme išli naozaj strašne pomaly. Na druhom úseku - šesť prúdovej diaľnici, ktorá však už bola v meste a premávala tam aj MHD a chodili cez ňu ľudia, si to šofér hasil okolo 110 km/hod a robil bezblinkrové manévre, za ktoré by sa nemusel hanbiť žiaden jazdec F1. Našťastie mal strašne dobré brzdy. V úplnom centre mesta sa zas jazdí hlava -
