Neďaleko od neznámeho vojaka je jedna z mnohých moskovských prevádzok svetoznámej reštaurácie rýchleho občerstvenia MAKДONAЛДC. Chcel som sa ísť do nej pozrieť a ochutnať ruský MAK, ale bolo tam strašne plno. Ruské vydanie tohto druhu stravy reprezentujú reštauračné siete Rostiks, alebo MU-MU. MU-MU preto, že ich symbolom je čiernobiela krava. Prídete, zoberiete si tácku, na tácku boršč (majú ho tam naozaj fantastický), nejaké hlavné jedlo a podľa vzoru chlapíka pred Vami si vypýtate k obedu 100 gram vodky. 100 gram je jedno deci. Sú tam aj taký stravníci, čo si vraj k obedu dávajú gramov 500. Ak však porovnávam Moskvu s Ukrajinou, tak musím priznať, že zvodkovaných ľudí na ulici majú podstatne viac na Ukrajine. Ani sa mi veriť nechce, že na západe pijú „máľčiky“ viac ako na východe! Ukrajinu som však navštívil len mimo hlavného mesta, takže aj tam môže byť rozdiel. Alebo zakopaný pes? Veľkým hitom najmä mladých Moskovčanov je prechádzanie sa po ulici s flašou (stále mi to tu opravuje na fĽašou) piva v ruke. Kombinácia naobliekaného a uzimene vyzerajúceho mladíka vykračujúceho si v plážovom rytme po širokom chodníku a pritom popíjajúceho pivo je pomerne bizardná. Medzi kulinárske špeciality Ruska patrí samozrejme „šašlik“ – mäso nabodnuté na tyčke a pripravené na grile. Rusko ako prímorská krajina a krajina mnohých veľtokov je bohatá na jedlá z rýb. Ja som ochutnal „bliny s ryboj“ a doteraz si svoj výber pochvaľujem. Ide vlastne o slovenské palacinky, francúzske crépes, či nemecké Palatschinken s rybacou plnkou. To, že kto palacinky vymyslel ako prvý je určite možné zistiť vo VDNCH (Vystavka dostižénii narodnovo chazjajstva – Výstava úspechov národného hospodárstva). Táto pýcha sovietskej éry mi ostala až na ďalšiu návštevu. Sú tam hrdo prezentované všetky úspechy minulého režimu. O tomto objekte sa hovorievalo, že tam majú aj sovietskeho vynálezcu žiarovky, rádia, telefónu a ako šéf bol označovaný ten vynálezca, ktorý vynašiel všetkých ostatných. Rovnako som žiaľ nestihol navštíviť ani svetoznáme galérie – Puškinovu, prezentujúcu svetových autorov a Treťjakovskuju, prezentujúcu autorov domácich. Rovnako aj od centra vzdialený ale legendárny trh Izmajlovo, Gorkij park a ďalšie turistické atrakcie musia na moju návštevu ešte chvíľu počkať. Starý Arbat – sympatická ulica pripomínajúca predsovietsku éru Moskvy je miesto, kde sa dajú bližšie k centru urobiť „pakupky“ suvenírov. Ich škála je strašne bohatá. Dá sa tam kúpiť jednoduchá matrijoška, armádna baranica, matrijoška luxusne zdobená, náznaky starožitností, stíhacia letecká helma aj s kyslíkovou hadicou, jantárový náhrdelník, na pohľad príjemná keramika, šachmaty a dokonca aj pohľadnice, ktoré sú inak pomerne nedostatkovým tovarom v iných častiach mesta. Preukaz KGB zakúpený na tejto ulici však skoro určite neposlúži ku vstupu do otrasnými legendami opradenej budovy bývalého veliteľstva KGB na Ľubljanke. (Údajne pred túto budovu chcú opätovne nainštalovať sochu smutne známeho Félixa Ďeržinského – jedného zo zakladateľov KGB).Aby som ale neopomenul dve závažné témy. Ženy a hokej. Ďévušky sú v Moskve naozaj veľmi pekné. Chodia i napriek mrazom oblečené v značne krátkych sukniach a ich populárnou obuvou sú čižmy, ktoré dávajú naplno vyniknúť ich väčšinou symetrickým nohám. Na diskotékach sa správajú priateľsky a radi podebatujú s cudzincom. Problém skôr je sa na diskotéku, alebo do večerného baru, dostať. Pred podnikmi stoja veľký a málo zhovorčiví chlapíci. Oni rozhodujú či dotyčného do baru vpustia, alebo naopak. Často sa im nemusí pozdávať napr. to, že máte obuté tenisky, že nie ste oholený, alebo si nájdu inú výhovorku, napr. že je plné. Táto ich činnosť sa volá „fejskontroľ“. Dovnútra zásadne na rozdiel od Bratislavy a ďalších slovenských miest nevpúšťajú holohlavých a hrubokrkých.Hokej je v Rusku populárny asi tak ako aj u nás. V Moskve je niekoľko „kamánd“, ktoré hrajú prvú ruskú ligu. Ich majitelia investujú do svojich klubov oveľa väčšie peniaze ako sa investujú v Európe a dokonca aj hráči NHL závidia niektoré platové podmienky svojim kolegom. V Rusku hrajú aj naši hokejisti a v Moskve je to obranca Martin Štrbák, ktorý hrá za legendárny klub CSKA. Na zápase proti Novosibirsku sa prezentoval dvoma vylúčeniami, z ktorých „armejci Maskvy“ dostali dva góly a bolo po zápase. Na štadióne bolo pre mňa zážitkom stretnúť, podať si ruku a odfotiť sa s trénerom trénerov Viktorom Vasiljevičom Tichonovom.Navštíviť Moskvu naozaj strašne odporúčam. (a ospravedlňujem sa za nedodanie viacerých fotografii – kde technika končí, tam my začíname)
