Stalo sa to včera. Žiaden špeciálny deň. Teda až na ten večer. Po práci som si zaumienil, že sa pôjdem pobicyklovať. Železná studnička, bufet Rotunda. Ani som toho moc nepil. Jedna malá kofola. K nej obľúbená marska. Najprv som ho len počul. Trochu som zneistel. Je to naozaj on??? Začalo to vo mne vrieť. Dlho som sa s ním nestretol. Vlastne celú zimu. Poohliadol som sa. Moje oči sa vypleštili. Moja ruka sa natiahla. Pleštila tiež. Tresk! Čistý reflex.A bolo po ňom. Prečo vlastne komáre tak hrozne riskujú?
4. máj 2006 o 12:25
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 650x
Zabil som!
Dlho mi liezol na nervy. Asi aj vy to poznáte. Tou myšlienkou sa podľa mňa každý občas zapodieva. Preváži vo vás zlosť, nadradenosť a ak sa to skĺbi v jednej chvíli s momentom blízkosti dotyčného, jeho nepripravenosti, tak je to vlastne len taký reflex.
Písmo:
A-
|
A+






