Smola, že mu rozhodcovia nepripísali aj ďalšiu (oprávnenú) asistenciu, ale aspoň nemusím meniť názov tohto článku... Včerajší, v poradí už tretí, návrat Zdena Cígera na extraligové štadióny bol famózny. 21tka na drese a k tomu kapitánske „céčko“ (to mu po odchode Richarda Kapuša obdobne hrdo pristane) boli zrejme pre každé oči už na začiatku zápasu s Martinom príjemným potešením. Hra, ktorú produkoval ešte viac. Presilovky, oslabenia, gól, asistencie, nahrávky – všetko ako z partesu. Teda až na malé zaváhanie pri (ne)striedaní.
Cíger bol včera na slovanistickom ľade tým, čo športoví novinári radi nazývajú „výraznou osobnosťou“. Som presvedčený, že mu to tak aj ostane. Možno mnohí do jeho príchodu vkladajú(-me) až príliš veľké nádeje, no jeho návrat je každopádne pozitívom pre celý hokejový Slovan. Mať nálepku „vodca“, ale nikdy nebolo veľmi závideniahodné, a o to ťažšie to teraz bude mať Cíger v zápasoch so súpermi z vyšších priečok tabuľky. Estétov tiež určite potešilo, že sa podujal skrátiť svoj rockersko-motorkársky účes . Ja sa viac teším na pozdvihnutie slovanistického odhodlania. Snáď sa ním infikujú aj iní hráči a po návrate zraneného Hujsu, opakovane dobrých výkonoch Rybára, športovej šťastene, sa budem môcť pridať ku celému déčku skandujúc: “My tú ligu aj tak vyhráme!“
