Prsty sa hýbu a píšu, idú dalej a celá tvoja múdrosť ťa nemôže presvedčiť vytrieť myšlienky, ktoré ti tancujú po mysli. Ani jedna tvoja slza nemôže vytrieť napísané slová. Ako toto píšem syna držím v náručí. Materstvo je krásne. Občas aj náročné. Za svoju prácu nedostaneš žiadny plat. Materiálne veci sú mimo dosahu. To je na tom najkrajšie. Dostaneš krásne dary. Objatie, bozky a čistú lásku. To sa predsa pamätá. To je predsa hodnota. Zmysel života. Rozmýšľám ked takto píšem, že si chcem užiť toto písanie s mojim dvojmesačným synčekom. Predsa čas letí a takéto momenty v budúcnosti budú len spomienkou. Zo dňa na deň prebaľuješ, perieš, žehlíš, upratuješ znova a znova. Zdá sa ti to byť rutinou. No predsa je to krásne, Máš to pre koho robiť a robíš to okamžite s radosťou. Jedného dňa ti to bude chýbať. Od detí sa veľa toho naučíš. Trpezlivosti, tešiť sa z malých a predsa veľkých každodenných vecí. Učíš ich stať sa osobnosťami, ktoré budú uznávať ozajstné hodnoty. Vidieť dobro v ľudoch, podať nápomocnú ruku, neodsudozovať nikoho, nemať žiadne predsudky, nebyť povrchový. Vcítiť sa do iných ľudí, vidieť za úsmevom aj niečo hlbšie. Každí z nás je predsa časťou mozaiku a všetci tvoríme jeden celok. Sme inakší a predsa rovnakí. Všetci sme ľudia, ale nie všetci sú i človekom. život nám ponúka nespočetne mnoho možností. Môžeš sa vybrať rôznými smermi. Správny smer je ten, kde je tvoj sen. Neboj sa vínsť na dosky života, rob veci ktoré robíš aj v zákulisí. Bud hrdina. Tu kde si a to čo máš urob z toho najlepšie čo vieš. Zahraj sa s prírodou. Rob veci na ktoré si nemal odvahu. Vindi von, neboj sa zmoknúť. Tancuj v daždi života...
A synček tíško spinká. Cítim neskutočný pokoj. Toto je jeden moment, ktorý píše život.
