V minulosti vždy platilo, že vláda, ktorá zdražila chlieb nemala dlhé trvanie. Naša nevládna vláda to doviedla do dokonalosti. Ani tie jej hry na prekrytie už nezaberajú.
Nielen, že chlieb zdražila, ona ho rovno spraví nedostupným. Mnohým a na mnoho dní. Ako by povedal cynik, nastal čas overiť si teóriu, či pečivo naozaj škodí. Alebo podľa známeho výroku od Márie Antoinetty: Keď nemajú chleba, nech jedia koláče.
Začnime od začiatku prípravy chleba.
Ak už poľnohospodári majú vozový park a polia, ktoré im náhodou nezobrali počas zonácie, je treba pripraviť pôdu a pohnojiť ju.
Že išli pohonné hmoty hore, pocítia opäť v tomto roku a to najbližšie už od februára.
Hnojivá, ktoré nie sú dostupné, sú niekoľko-násobne drahšie ako pred rokom, teda už dnes vedia, že ich použijú menej, čim sa znížia výnosy.
Krajiny, ktoré nemali vysokú sebestačnosť v obilovinách, ale sú bohatšie ako Slovensko, nám vykúpia našu produkciu za cenu, ktorú my nebudeme schopní ponúknuť. Nemusíme chodiť po príklad ďaleko, spomeniem len palivové drevo.
Tým nám prakticky ostane ešte menej surovín na výrobu chleba u nás. Lenže menší rozsah výroby spôsobí, že fixné náklady sa rozložia na menší počet ks.
V prípade devastačných cien energií, ktoré prirážkovo opäť zdvihnú výrobnú cenu nezanedbateľne, nevidím zlepšenie najbližšie 2 roky.
Podčiarknuté a spočítané. Aj keď budeme dotovať chleba z rozpočtu, ktorý sme nemali nikdy prebytkový, naša ekonomika nie je a nebude taká silná, aby si to mohla dovoliť.
Preto sa dostávame k inej základnej otázke: Byť, či nebyť?
