Naším aktívnym prístupom a dodávkou zbraní do horúceho konfliktu sme si zvolili cestu. Nevedeli sme so vztýčenou hlavou vykľučkovať ako napríklad susedné Maďarsko. Naša nenávisť a zaslepenie nás opantalo a úplne sme zabudli, že raz aj tento konflikt skončí a naša malosť sa objaví v plnej nahote.
Energetická kríza, ktorá nás čaká, ako som to už spomínal aj minulý rok, bude podporená infláciou, nedostatkom potravy a hlavne občianskej nespokojnosti. Nečakajte, že to za vás vyrieši volená zberba, ktorá by nemala riadiť ani obecný úrad, nieto republiku.
Nech tam nastúpi hocikto, či už za rok alebo dva, dopadne na jeho hlavu balvan dlhov, sociálnej rozvrátenosti a hlavne, ozbrojené osoby, ktoré nebudú práve priateľskej povahy. Bezhlavo rozdávané zbrane a munícia civilistom v desiatkach tisícoch kusov na Ukrajine sa určite dostanú aj k nám. Zničený podnikateľský sektor sa už nebude dať žmýkať vyššími daňami, aby sme zaplatili ďalších statočných policajtov alebo vojakov, ktorí nám budú pomáhať a chrániť nás ako v čase korona krízy. Jediný majetok budú exekúciami zaťažené nehnuteľnosti, ktoré budú mnohí musieť opustiť, aby zistili, že štát im negarantuje nič.
Dôchodky, či už starobné alebo výsluhové, budú musieť klesnúť, už to nebude o odvahe, ale o nutnosti obslúžiť náš národný dlh. Príliš dlho sme sa laxne prizerali a nekonali. Rozbité cesty a nedostavané diaľnice budú najmenším problémom.
Nie, to nie je pochmúrne videnie, alebo katastrofické proroctvo. Je to jednoduché pospájanie si faktov, ktoré mi vyplynuli tak, ako keď učíte dieťa bicyklovať a po nasadnutí ho hneď pustíte dolu strmým kopcom.
Čo sa s veľkou pravdepodobnosťou stane?
Cestou von z tohto marazmu bude v podaní vlády úplné zobratie slobody, ako sme si to už vyskúšali a zavedenie systému sociálneho statusu, ako ho spoznali v Číne. Potom si povieme, že 1984 nebol utopický román, ale presný plán. Z nás bude sluha, ale kto bude pán?
