Keďže možnosti podobného charakteru sa treba vždy chopiť, súhlasili sme. V ďalšom texte zhrniem, ako asi prebiehala tá naša literárna časť, za ktorú sú zodpovední dažďožienka Katka Grichová a teraz už mysteriózna postava internetovej poetscény bajron.
Akcia pre mňa začala v piatok niečo po šiestej ráno, keď som sa ako jeden z domácich vybral na prešovskú autobusovú stanicu vyzdvihnúť prvých dvoch básnikov zo Západu. Zo začiatku mi po 4 hodinách spánku nebolo do skoku, ale ako postupne deň naberal obrátky, začínal som cítiť odpúchanie kruhov pod očami a náznaky dobrej nálady. Keď som okolo jedenástej vítal druhú várku bratislavčanov, bol som dokonca schopný niečoho natoľko komplexného ako je spontánny úsmev.
imROCKfest sa konal v záhradnej časti starého prešovského kina Panoráma. Keď som tam spolu s partiou poetov pár minút pred začiatkom programu dorazil, prvé, čo ma prekvapilo, bolo, že sa na mieste nenachádzali zástupcovia tlače. Druhá vec, čo mi vyrazila dych, bolo, že nás nečakal ani dav, ani skupina, ba dokonca ani jeden platiaci fanúšik. Áno, jediní, kto na nás vypliešťal oči, boli organizátori a členovia vystupujúcich kapiel. A ešte slečny, čo čapovali pivo.
Čakali sme trpezlivo asi pol hodiny, no potom sme sa rozhodli, že je čas (či už s publikom alebo bez) začať čítať.
Ako prvý sa predstavil uran235, na blogu Sme známy aj ako Peter Krutek. Romantické texty plné farieb, ktoré občas zaleteli kamsi do vesmíru, sprevádzané hrou na gitare a Peťovým príjemným hlasom ma ako vždy príjemne naladili.
Šou pokračovala CrawlingChaosom, na internete presláveným nielen mnohými ďalšími prezývkami, no hlavne básňami, v ktorých sa nebojí hrať sa so slovami, či už hovoríme o formálnej stránke alebo významoch a obraznosti.
Nasledoval James Juyce, ako sám povedal, potešený tým, že môže čítať po „jednom z najtalentovanejších mladých slovenských básnikov“. Nenechal sa však zahanbiť a popri vycibrených veršoch predviedol zaujímavý experiment, keď prečítal text vzniknutý spojením návodu na použitie prezervatívu a jednej nechutne dlhej vety z pera klasika.
Po ňom sa postavil na pódium zlyvkus, inak bloger Martin Jáni. Keďže mal v zásobe iba 4 básne a času bolo na rozdávanie, pobavil poslucháčov príhodou z brigády v obchodnom dome. Napriek očividnému nedostatku množstva veršov to vyrovnal ich kvalitou a mňa osobne potešil venovaním jednej básne, ktorú som mu kedysi pochválil. Ešte raz ďakujem, Maťo.
Potom prišiel zlatý klinec programu. Žena s prezývkou fragaria. V ľahkých letných šatách. Všetci chlapi napäto počúvali a neboli sklamaní. Básne boli plné erotiky a sexu. Jediné, čo ma trochu rušilo bol pohľad na podupkávajúcich poetov vedľa mňa. Ich tvár hovorila niečo ako „Chalani, ide zmrzlinár!“ Našťastie vystúpenie fragarie skončilo bez akýchkoľvek čo i len verbálnych prejavov sexuálneho obťažovania z radov nechutných chlapov mysliacich len na jedno (sitcomový smiech).
Boris Lilov, pôvodom poviedkár, prečítal okrem básní pár skutočne trefných aforizmov. Spomeniem napríklad Radu: „Ak vás niekto osloví chrobáčik, nehrajte mŕtveho.“
Keďže to autori zvládli pomerne rýchlo, bonusovo vystúpil ešte velikán Aššurballit s klasicky pútavými poviedkami s kontroverzným obsahom. Prezradím, že v jednej nechal skoro znásilniť známu televíznu moderátorku ďalšou známou televíznou osobnosťou.
Nasledovali kapely, my sme sa úspech prvého dňa rozhodli osláviť v miestnych prešovských podnikoch.
Na ďalší deň nás podľa očakávania vítali pri bráne do záhradného kina organizátori a dievčatá čapujúce pivo. Rozhodol som sa tentoraz naplno využiť ich služieb, aby opadla nervozita pred čítaním. Dohodli sme sa, že zmeníme taktiku a budeme vystupovať až večer, medzi kapelami.
Naše vystúpenie zahájil Aššurballit. Tentoraz bičoval publikum hlavne textami s neslušnými slovami, ako napríklad k....t, k...a, p..a alebo feťák. Na tomto mieste by som rád upozornil, že publikum naozaj bolo – možno aj 60 ľudí. A smiali sa pri vulgarizmoch a rozpačito zazerali, keď Ašš čítal o upaľovaní židov. Pravdepodobne si neboli istý, či to číta s pro alebo protirasistickým postojom. Na obhajobu svojho kamaráta musím povedať, že najskôr má postoj jedných aj druhých na háku :))
the flying_crocodile napriek nervozite prečítala pár zaujímavých vecí, nezabudla pripomenúť v texte ani vianočných kaprov napríklad. Ja a Maťo sme jej vyjadrili podporu priamo z prvého radu, usilovným tlieskaním po každej básni.
Nastúpil dandan vo svojej čítacej premiere. Asi bol trošku vystresovaný, videl som ho predtým stiahnuť štyri cigy pár ťahmi. V každom prípade to celkom pekne rozbalil.
Po ďalšej kapele sa v lesku včerajšieho úspechu vrátil uran, tentoraz bez gitary. A zase sme boli všetci namäkko.
Až prišiel rad na mňa. Času bolo dosť a mal som slušnú zásobu textov, takže som po každej prečítanej a zahodenej strane pozrel ukradomky na organizátorku Katku, ktorá zhovievavo prikyvovala, až som tam bol tuším 20 minút a získaval si čoraz viac fanúšikov. Chcel by som poďakovať Aššurballitovi, ktorý sa mi staral o občerstvenie počas vystúpenia a zobral mi pivo z ruky so slovami „Už máš dosť!“.
Po mne to ešte raz roztočil zlyvkus, ktorého som myslím vychválil dosť v predchádzajúcej časti, takže prejdem rovno na poslednú autorku – organizátorku tejto literárnej sekcie festivalu dažďožienku, zvanú aj Katka Grichová. Texty sme jej na poslednú chvíľu vyberali my (konkrétne ja a zlyvkus), takže to bol skutočne perfektný výber – hlavne pasáž o česaní dlhých vlasov vyznela s jej súčasným účesom priam provokatívne.
Naše vystúpenie zakončil James Juyce (so skutočnými dlhými vlasmi) čítajúci básne svojho favorita CrawlingChaosa, ktorý musel odísť skôr. To už bola fakt tma a James, nasvietený z neznámych dôvodov červeným svetlom, vyzeral ako transylvánsky šľachtic tesne po súmraku. Alebo ako tie tety v Moulin Rouge. Podal však super výkon – nie je sranda čítať niečo, čo vidíte prvýkrát a jemu sa to proste podarilo.
Na záver sme sa všetci opäť odobrali do baru osláviť toto stretnutie. Pridávam odkaz na diskusiu o tejto akcii na už spomínanej domovskej stránke väčšiny autorov citanie.madness.sk a fotky od katky a maťa.
