
prológ
ako najnekonečnejšívesmír na svete
sa na fotkáchškerím
v spoločnosti postrelených vtákov
lavičky
lavičky sa nepýtajú
milencovv parku
na dôvod
tak prečo vy?
nie je všetko jedno
ľudia si
občas niekam
sadnú
popol
keby mohol popolkričať
bolo by to tvojemeno
a keby simohla jednoducho
zhorieť
ja by som bol
tvojím popolom
obraz
na každom obrazenakrivo
visí kôpka pohľadov
a spotené
ukrižované ruky
kiež by bola všetkakrivosť
v obraze
hippie
svieti si cigaretou
na drievka sivyrýva
symboly mieru
púšťa ich po riekeako kvety
chvíľku proti prúdu
presne ako kvety a
oheňz príbehov o bohoch
len chvíľku si nane svieti
marihuanovoucigaretou
tiene
uprostredundergroundového koncertu
ležala chrbtom nazemi
neznáma
kolená jej trčalispod sukne
ako protézy
okolo nej bola kopaďalších ľudí
opitých
unavených
zasnene zahalenýchdo hudby
ako do sukne
epilóg
vieš
ruky nie súpozostatky krídel
tak prečo sa nezasmiať
tejto nechutnejnespravodlivosti