Centristické Progresívne Slovensko zúfalo potrebuje presvedčiť celé politické spektrum, že ich vízia je dostatočne revolučná (aby potenciálne získali čo najväčší mandát), ale zase nie až príliš revolučná (aby si neznepriatelili svojich sponzorov zo súkromného sektora). Ich najväčším kameňom úrazu totiž bude, ak sa nedokážu vymedziť z toho mora pravicových strán na Slovensku obhajujúcich status quo a ideologicky sa odlíšiť. Toto bude pomerne ťažký oriešok, ktorý si bude vyžadovať nemalú dávku mentálnej akrobacie a aj tak je stále otázne, či to bude nahnevaným občanom stačiť. Spoločenské riešenia Progresívneho Slovenska zatiaľ pripomínajú záplaty na potápajúcej sa lodi – bohužiaľ len odďaľujú nevyhnutný kolaps systému.
Mám taký ambiciózny, ba v dnešnom kontexte až šialený návrh: prestaňme už doriti voliť menšie zlo a začnime konečne úprimne voliť tých, ktorých od srdca skutočne chceme a s názormi ktorých sa čo najviac stotožňujeme. Začnime voliť dobro - čisto číre a nezkazené dobro.
Dennodenne pozorne sledujem politickú scénu na Slovensku, čítam nespočetne článkov, komentárov a analýz a môžem smutne konštatovať, že zatiaľ neexistuje hnutie, ktoré by som s pokojným svedomím bol schopný voliť. A keď to mám takto ja, inak na tom nie je ani 80% Slovákov, pretože ja som len obyčajný príslušník pracujúcej strednej vrstvy.
Možno svet nie je taký komplikovaný, aký si ho robíme, a možno máme zmenu fakt na dosah ruky. Všetko stojí na občianskej organizácii a aktivizácii – až si toto uvedomí dosť ľudí (cca 3% populácie), máme šancu na reálnu zmenu k lepšiemu.
