Vypínač

Plný močový mechúr ma prinútil vstať uprostred noci. Ešte stále v polospánku kráčam po chodbe a s rukami natiahnutými pred sebou ako opitý tápem do prázdna. Za viečkami sa mi nejasne vybavuje čerstvý sen... teda skôr nočná mora s nejakým umučeným zvieraťom. Konečne poslepiačky nahmatám vypínač... namiesto chladného lesklého plastu však pocítim niečo teplé, poddajné a pulzujúce. Rozum mi navráva skúsiť to ešte raz, ale nohy ma zavedú späť do spálne. Rýchlo zamknem a vleziem do postele. Stále však potrebujem na malú, tak to pustím do nádobky pre mačku – zomrela mi pred týždňom. Spokojne zaspávam... keď mi tvár pohladí jemný závan vzduchu. Ale veď okno som neotváral a bývam sám. Čosi ma pošteklí pri ľavom uchu a ozve sa šepkanie: „Som zvedavý, či ľudia toho vydržia viac ako mačky.“ Nato som sa zobudil... a potreboval som na malú.