Adam Turan zacítil dym ako prvý. Driemal pod stromom v horúce augustové popoludnie a pásol kravy – rovnako ako každý boží deň, odkedy sa v Dolných Máloviciach rozmohol ich chov. Starosta nechal vyrúbať časť lesa a na jeho mieste postavil kravíny a pasienky. Adam bol rád, lebo mal robotu a tmavého lesa sa aj tak vždy trochu bál.
Teraz vyskočil na rovné nohy a vetril, odkiaľ ten dym vanie. Kravy začínali byť nepokojné, nervózne múkali a ich zvonce v horúcom augustovom dni cengali ako predzvesť pohromy. Uprostred hory sa pomedzi stromy dvíhal slabý stĺpec dymu. Adam si najprv pomyslel, že to nejaké decká v lese opekajú. Párkrát sa to už stalo, a potom utekali hasiť oheň všetci chlapi z dediny. Dnes to však vypadalo na oveľa väčšiu patáliu. Nepršalo už skoro dva mesiace. Zem bola vyprahnutá, tráva suchá a ak by teraz škrtol zápalkou, vzbĺkla by ako poliata benzínom.
Adam sa díval na čoraz hustejší dym a zvažoval, že by to mal nahlásiť. Chvalabohu, že vietor fúkal smerom na sever, preč od kravínov. Aspoň to. V tomto teple sa však oheň šíril nebezpečne rýchlo k elektrárni Málovice, ktorá zásobovala ďalšie tri susedné dediny. Cez hustú clonu dymu už bolo ledva dovidieť na jej vysoké stožiare. Pastier nemal mobil pri sebe, no keď zíde dolu do dediny...
Vtom začul hrozivý zvuk. Cítil, akoby sa zem otriasala v samých základoch. V kostiach mu brnelo a kĺby v tele sa mu rozochveli. Stihol len otočiť hlavou o pol otočky. Z lesa sa vyrútilo obrovské stádo vysokej zvery. Stovky sŕn, srncov, jeleňov a laní sa splašene hnali pomedzi kravy - bežiac preč od ohňa. Kopytá im dupotali na vyprahnutej lúke, oči im šialene blikali.
Adam chcel uskočiť na bok, no nestihol. Naproti nemu sa zjavil dva metre vysoký jeleň. Pastierovi sa ústa roztvorili v prekvapenej grimase, potom vyletel do výšky. Dopadol na chrbát splašenej srny. Tá ho zadnými nohami odkopla zase o kus ďalej, a keď pľasol na zem, už sa požiarom nemusel trápiť. Rozbesnené zvery ho na mieste udupali. Stádo prerazilo ohradu a vystrašené kravy sa k nemu pridali. Nad korunami stromov sa formovalo čierne mračno. Zvieratá bežali do dediny a o pol hodiny sa k horiacemu lesu blížili sirény.
Hasiči našli pozostatky Adama Turana odkotúľané ďaleko za ohradou. Pastierovi už nebolo pomoci a napriek tomu, že hasiči na miesto dorazili pomerne skoro, ich chatrné vybavenie dobrovoľného zboru nestačilo ani na boj s rýchlo sa šíriacim ohňom. Požiar sa približoval k elektrárni a požiarnici museli požiadať o pomoc.
Dolné Málovice susedili s tromi ďalšími dedinami: S Lužovicami, Jablovníkom a Hornými Málovicami. Nie so všetkými sa však pohodli. Príčinou boli kravy. Horné Málovice pomáhali susedom s výstavbou kravínov a Jablovník odkupoval mäso. Lužovice sa však odmietli podieľať na obchode, lebo so starostovým postupom nesúhlasili. Tvrdili, že odlesňovanie zapríčiňuje sucho, čo ich trápi už druhým rokom.
Dediny mali rozdielny postoj ku kravám, no na postoji k požiaru sa zhodli jednohlasne. Ľudia sa zodpovednosti vyhýbali, pripisovali požiar kravám a hasiči sa ich pýtali: Prečo nejdete hasiť les?
Ja som tie kravy nejedol
Ja som tie kravy nepásol
Kravy nie sú v našej dedine
To nech riešia kompetentní
Tí, čo požiar založili, nech ho aj hasia
Ivana z Lužovíc zazdieľala doma v pohodlí obývačky fotku horiaceho lesa s hashtagom #Modlimsazales
Zatiaľ sa plamene plazili po lese. Suché lístie a konáre praskali. Do vzduchu lietali iskry a čiastočky popola sa vo vzduchu točili ako ladné tanečnice. Požiar pohltil už tretinu lesa. Odrezal prístup k elektrárni a bez vrtuľníkov ju bolo nemožné ochrániť. A hasiči sa pýtali ľudí: Vari nevidíte, že sa oheň blíži k elektrárni?
Ja sa budem starať o svoju dedinu, aj tu je na čo dávať peniaze. Elektráreň patrí k Horným Máloviciam
Naše cesty potrebujú opravu, najprv zaplaťme tie
Zbytočne pôjdem hasiť, jeden človek ničomu nepomôže
Lesné požiare sú bežné
Oheň dorazil k bránam elektrárne a hasiči vedeli, že je príliš pozde. Vzduch bolo horúci a okná na budove sa roztekali ako maslo.
Ja sa o také veci nezaujímam. Mám tu svoje pole, o to sa starám
Médiá to aj tak nafúkli
Jaro z Jablovníka si les vyfotil
Eva z Horných Málovíc požiaru ani neverila, lebo ich dom nemal výhľad na les
A práve vo chvíli, kedy písal Jaro status na Facebook, zasiahli plamene jadro stanice a krajinou otriasol ohromný výbuch. Všetky štyri dediny boli napojené na rovnakú elektráreň. Drôty elektrického napätia iskrili a iskry dopadali na suchú krajinu, ktorá nevidela už dva mesiace ani kvapku dažďa. Tráva pri ceste sa dychtivo rozhorela, akoby na to čakala celé leto. Oheň postupoval šialenou rýchlosťou a v priebehu pár minút sa štyri dediny sfarbili dočervena.
Najväčšia tragédia za posledných tristo rokov, písali všetky denníky v krajine. Dedinčania oheň nečakali. Rýchlo sa šíriaci požiar im zahatal všetky únikové cesty. Na katastrofu neboli pripravení. Tragédiu neprežil nikto. Niektorí za požiar mohli, iní nie. Niektorí pásli málovické kravy, niektorí jedli ich mäso a niektorí sa len prizerali, no na náhrobnom kameni mali všetci napísané: Obete požiaru Málovického lesa.
Milí čitatelia, neberte tento príbeh, prosím doslovne. Nehovorím, že za požiar v Brazílii môžu iba kravy. Metaforický obraz má slúžiť len pre ilustráciu toho, že nehľadiac na to, kto je dnes za problémy sveta zodpovedný, následky ponesieme všetci. Či už máme more alebo nie, či máme pralesy alebo len dubové háje.
Človek nebol nikdy v histórii ľudstva konfrontovaný s tým, že jeho konanie na malom kúsku Zeme, ktorý obhospodaruje, ovplyvňuje fungovanie planéty. Žijeme vo svete, kde dovidíme len na pár metrov pred seba, ale máme vidieť svet ako celok, a to je fyzicky neprirodzené. Nikomu teda nezazlievam, že s tým bojuje.
Nikto z nás nechce byť zodpovedný. Spoliehame sa na akúsi vyššiu silu spravodlivosti, ktorá by mala potrestať vinníkov. Veď Božie mlyny melú pomaly, ale isto, však? Nech sa s tým popasuje národ, ktorý je vinný. Ale kto je vinný a kto nie? A nevtĺkali nám – väčším súrodencom – už od detstva rodičia do hláv: Ty si starší, ty máš byť rozumnejší? Neplatí to rovnako aj vo svete, kde sú niektoré národy príliš mladé či nerozvinuté na to, aby ich trápili problémy, ktoré nás v noci strašia? Samozrejme, že i u nás je problémov dosť, ale vari sa neopravuje najprv zatekajúca strecha na dome a až potom sa kupujú nové parkety?
Viem, poviete si, že ten požiar v Amazónii i tak neuhasíte. A tak môžete robiť len jediné – modliť sa a pridať súcitnú fotku na sociálne siete. Nie je to však pravda.
Nemodlime sa, prosím, týždeň za Amazonku (teda, zakázané to nie je a uškodiť to nemôže). Namiesto toho sa snažme žiť každý deň tak, aby sme dokázali, že ju chceme naozaj zachrániť. Pretože ak vybuchne pomyselná elektráreň v Dolných Máloviciach, všetci budeme mať na náhrobnom kameni napísané: Obete požiaru Málovického lesa.
