Láska

Ďalší koniec, už to nie je prvé sklamanie, prebúdzacia facka od života. No predsa to bolí viac ako predtým. Možno preto, že tak dlho som ešte s nikým nebol. Možno preto, že bola prvá, ktorá mi ukázala aké krásne je milovanie. Bola krásna a múdra, presne akú som chcel. No v dobe keď som si myslel, že to bude dobré ma opúšťa. Nie kvôli niekomu inému, kvôli mne. Miluje ma, no nechce byť so mnou. Tak veľmi chcem byť naštvaný, tak veľmi chcem viniť ju z toho čo sa stalo. No viem, že chyba bola na oboch stranách. Čo ak ... Veta ktorá mi bude dlho znieť v hlave. Myšlienky o nej, spomienky na veci ktoré sme zažili. Jej úsmev, pery. To všetko ma bude prenasledovať ešte veľmi dlho. Naposledy mi trvalo rok a pol pokiaľ som zabudol, čo bude teraz ? Tak veľmi nechcem isť spať, zonudiť sa do sveta samoty,bez jej objatia, smiechu ale aj výčitiek.Chcem to prežiť ešte raz. Môj prvý pohľaď na ňu, prvé stretnutie, hamblivé rozhovory, úsmevy. Prvý dotyk našich rúk, prvý bozk. To všetko sô už len spomienky, ktoré kľudne mohli byť iba snom. Viem, že mi potom bude lepšie, ale čo z toho keď TERAZ nemám chuť žiť. TERAZ mám iba smútok a samotu... Ale o tom je život, nič netrvá večne. Ani láska.