Rozchod ?= koniec

Možno patríte do skupiny ľudí, ktorý pri svojej prvej láske ostali, a ste s ňou štastný. No život nie je rozprávka, ako sa nám v detstve snažili prezentovať. Na 90 % princezná princa nestretne. A keď, tak určite nezabije draka... Veci, na ktorých sme vyrastali, sa naozaj stávajú iba vo filmoch.Precitnutie z filmového sna o láske je ťažké, no nevyhnutné. Veď ako sa vraví, čo ťa nezabije ťa posilní.A keď už takýto rozchod nastane,nastáva miesto na otázku : "A čo teraz ?" Chcem ešte toho druhého niekedy v živote vidieť ? Dokážem prestať myslieť na to aké to bolo s ním ? Dá sa vrátiť o "krok späť " ? Doteraz som zastával teóriu, že ak sa s niekým rozídem, už s ním nechcem mať nič spoločné a čím menej ho vidím, tým lepšie. Samozrejme, že to súvísi s príčinou rozchodu. Sú veci ktoré sa dajú prepáčiť a sú také, ktoré nie. ale späť k môjmu postoju. Ak vo mne ostane aspoň kúsok lásky voči danej osobe, tak sa snažím byť čím ďalej. Divné nie ? Malo by to byť naopak. So divný človek, no nedokážem zniesť pocit, že som pri niekom na kom mi záleží, no pritom je medzi nami obrovská priepasť. Dívať sa naňho, chcieť ho pohladiť. Pohladiť s láskou, no zároveň vedieť, že nemôžem. Byť štastný , že s ním môžem byť, no zároveň v sebe cítiť prázdnotu. Vedieť že je štastný s iným. Cítiť ten hnusný pocit, že nedokážem urobiť niekoho na kom mi záleží štastým, aj keď som tú možnosť mal. Zíde z očí, zíde z mysle... Tento systém mi celkom úspešne fungoval. No nebol by to život, keby nenašiel niekoho pri kom chcem byť aj keď ma to veľmi bolí...