Čo ti nikdy nepoviem

ako veľmi ma miluješ. Vtedy som ti veril, bol som ďaleko a veľmi to bolelo,snažil som sa najviac ako som mohol ,aby som mohol byť s tebou,volal som tikaždý deň. Takú bolesť som dovtedy necítil, myslel som len na to ako budeme spolu keď sa vrátim. Teraz mi je to všetko na smiech, všetko čo sme si hovorili,prázdne slová v prázdnych vetách. Ešte stále mám veci čo si mi kúpila, aj ten kvet. Bol už neraz na pokraji smrti, ale mama ho zachránila. Je to užrok, no ja som stale nezabudol. Všetci vraveli, že to časom prejde... Ale asi niečo z teba vo mne ostane. Stále keď ťa vidím, keď ideš okolo, neviem či mám byť rád , alebo plakať. Ale to čo cítim a prežívam sa nikdy nedozvieš