po com prislo, ale kedze to bolo dost hlucne a vcelku neefektivne, tak doniesol aj dve vedra a hned boli bubny na svete, najprv som skusil ja ,ale zvuky ktore som vydaval,boli vseliake ale nie melodicke. Tak som radsej pustil kamarata, jemu to islo podstatne lepsie, tak som prehlasil ze bude bubenik v nasej kapele.Reakcie boli vcelku pozitine, obaja suhlasili.Ja ako zakladatel som samozrejme prehlasil ze budem spevak, aj ked mam pocit ze moj hlas nie je perfektny, ale ved je vela ludi co maju zvlastne hlasy a spievaju, tak preco nie aj ja ? A okrem toho na nic neviem hrat, no a treti kamarat bude hrat na basu. Tak to bolo par dni, ale kedze sme nezohnali nikoho na gitaru ,tak som to musel zobrat ja. Nastastie som mal doma staru otcovu spanielku tak som mohol cvicit, zaciatky boli velmi tazke, struny rezali, mal som pocit, ze mi odpadnu prsty, ale uz je tomu asi sest dni a viem 9 akordou a prsty uz nebolia , a stale mame dost elanu aby sme pokracovali, skoda ze mame zatial len tu spanielku :( , tak dufam ze budem moct pisat o nasej "kapele" aj nabuduce...
7. sep 2005 o 13:13
Páči sa: 0x
Prečítané: 992x
kapela
V jeden pekny den sme boli s kamaratmi na balkone a jeden z nich doniesol dve varechy, hned sme sa ich chopili a zacali bubnovat
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)