et prebehol bez problémov, zoznámil som sa sjedným Čechom, s ktorým som prekecal takmer celú cestu. Po prílete nasčakala imigračná kontrola, ktorá prebehla bez problémov a nasledovalbaggage claim - na svoju batožinu som sa dosť načakal a strach z toho,že sa niekde stratila bol čoraz väčši a väčši… No nakoniec prišla.Nasledovala neskutočne únavná cesta z letiska JFK na hotel Sheraton.
Už už som si išiel vyberať batožinu z kufra autobusu, keď mi bolopovedané, že o batožinu sa starať nemám. Na rad prišiel na tzv. checkin, kde sme museli odovzdať všetky papiere, doklady, vraj aby sa námnestratili ( to je ale starosti o 16-17 ročných ľudí, ktorí majústráviť v USA najbližší rok prakticky samy ). Na izbu som sa dostal smojim známym z lietadla a jednej z členiek CIEE tímu sme naznačili, žeby sme na izbe privítali nejakého cudzinca. Nakoniec to bol ale Čech,ktorý musel spať na ruskej rozkladacej posteli, kým ja som sa vyvaľovalna perfektnej ( asi so 6 vankúšmi ) vystlanej posteli a čumákal dobedne. Večera na spôsob švédskych stolov bola super, ovocie všetkéhodruhu, cestoviny, lasagne, pečivo… Jedna vec ma však zarazila a neviemsi na ňu zvyknúť doteraz: Američania chladia všetko, myslím, že by bolischopní zamraziť aj čerstvo upečený koláč. Ak netvorí polovicu objemupohára ľad, tak potom aspoň tretina - čosi strašné. Heslo: ”Dajmevšetko do chladu” platí všade v Amerike.
Časový posun ma mierne podlomil, takže som nestihol dopozerať zápasRoddicka so Santorom. Na ďaľší deň opäť švédske stoly, perfektnáslanina, toľko som sa jej nenapchal hádam dohromady za celý poslednýrok. A po raňajkách to začalo. Premietanie videií, vlastne všetko, čosme už vedeli, samozrejme, že som to bral na ľahkú váhu a tak to ajdopadlo, v ďalších článkoch sa zmienim o tom, čo sa stalo. Neskôr smeboli rozdelení do 4 tímov a robili ďalšie hlúpe aktivity, radšej aninebudem hovoriť čo, lebo vám už teraz znechutím pobyt v New Yorku.Dostali sme vrecúškový obed - sendviče, vodu, čipsy a hor sa, NEW YORK! Na tomto mieste by som chcel ešte podotknúť, že voda v NY sa delí nadve skupiny a to: Poľská jar - Poland spring - je to pramenitá voda bezbubliniek, ktorá sa dá piť a potom tzv. newyorské vodovody - niečo naspôsob vody z bazéna obohatenej chlórom.
Tak a teraz na samotný New York. Poviem vám pravdu, nebyť večere vPlanet Hollywood ( kde sa servírovali perfektné cheeseburgery shranolkami a čašníci vám stále dolievali pepsi ), vyhliadky z Top OfThe Rock a nočného New Yorku, asi by som zaspal v autobuse už okolotretej poobede. Central park je jedna veľká nuda, teda z môjho pohľadu,park ako každý iný, len má veľké meno a je fakt obrovský, ďalej plavbaokolo Liberty Island, samozrejme som čakal, že sa pôjde aj na samotnúSochu slobody, ale mýlil som sa. No panoráma s mrakodrapmi bola ajnapriek tomu veľmi, veľmi pekná.
Po návrate do hotela sme museli vyriešiť všetky formality ohľadneleteniek, umiestnenia a času odchodu z hotela. Ten môj bol 6.30 a.m.Ako sa mi darilo a ako som prežil prve dni vo welcome family vámnapíšem už o čoskoro.
