Nezabudnuteľný víkend - Časť 1. ( 27.11.08)

Blíži sa koniec semestra a učitelia nás naháňajú so známkami. Užsa mi podarilo dobabrať si biológiu a chémiu. Mám taký pocit, že čímviac sa učím, tým menej viem. Možno je to len pocit. Je pravda, žebiológia mi nič nedáva, pretože sú to v podstate len bifľovačky, aleako dokáže profesorka postaviť otázku, to je priam neuveriteľné. Som ztoho, ľudovo povedané, mešuge. Snáď sa to zlepší, v čo verím a budem saneskutočne snažiť. Čo sa týka chémie ani mi to moc nevadí. Z tejtohodiny si veľa zoberiem. Čo ma však čaká a neminie, je ConstitutionExam. Jedná sa o test z Americkej Ústavy - Články, Amendments, atď…Tento test musí absolvovať každý senior, ktorý sa chce uchádzať omaturitný diplom. Pod pojmom absolvovať rozumej minimálne 60 %, naktorých dosiahnutie máte tri pokusy. 50 otázok - 4 možnosti - 1správna. Myslím si, že toto bude lahoda a bez srandy vám hovorím, že sapokúsim byť druhým študentom na škole, ktorý dosiahol 100 %. Predtým sato podarilo jednej Nemke, tiež exchange študentke. Veľké nádeje do mňavkladá aj profesor. Ani si neviete predstaviť ten pocit satisfakcie. No a teraz k tomu víkendu. Môj host brat sa vybral poľovať najelene, nanešťastie alebo podľa host mamy našťastie nechytil nič, no vkaždom prípade bol preč od stredy večera až do nedele. Tak som sosusedom začal kuť plány na piatok. Výber padol na kino-nového JamesaBonda. Ani neviem ako to mám opísať. Hrôza, trapas, strata času,vyhodené peniaze. Ale aspoň som vypadol z domu. V sobotu ráno som sa pobral na bowling, zastúpiť môjho brata.Ďalší trapas. Opäť som si znížil priemer :-D. Avšak trojzápas smevyhrali 2-1 a to bolo dôležité. No a nasledovala najočakávanejšiaudalosť víkendu. Mal som ísť s mojou host mamou na svadbu susedy. Taksom sa teda dal do gala a 15.00 sme opustili 309 E.Adams, Pesotum. Užlen miesto obradu mi našepkávalo, že to nebude ono. Ďalšia blamáž.Slováci, mame byť na čo pyšní. Aj keď mi Susan - host mama povedala, žeto bol netradičný obrad so slovenskou svadbou sa nedá ani porovnať - ato nie som žiadny fanúšik tejto ceremónie. Žiadny tanec, jedlo vo formehot dogov, cestovín, fazule z konzervy. Na každom stole oznámenienaznačujúce, aby ste o 22.00 láskavo vypadli, hovorím si, to snáďnemôže byť pravda. Čo ma dorazilo, boli tzv. Jacksonovia alebo ako somich ja nazval bielo-ponožkári, v čiernych topánkach a čiernom obleku.Asi preto som z každej strany počúval - ´´ You look fabulous ! :-D´´ O 19:00 Susan zavelila na odchod a ukončila toto trápenie, no neprešli sme ani 2 kilometre a zvolal som ´´ Watch out, deer ´´ - ´´ Pozor, jeleň ´´ Susan dupla na brzdy, jeleň samozrejme vybehol pred auto, nochvalabohu sme ho netrafili. O 100 metrov ďalší. Poviem vám, nebolo mivšetko jedno. Taký ´´400´´ kilový jeleň, keď vám vbehne pod auto, žiadnežarty. Avšak došli sme šťastne, Susan ma ešte stihla poraziť vBackgammone a tak som sa pobral spať s vyhliadkami do ďalšieho dňa, naktorý som sa neskutočne tešil… Čo sa stalo sa dozviete v ďalšom článku.