Pred dvomi týždňami som bol chorý, no k lekárovi som namierené nemal. Čo ak tam chytím niečo nazvyš a namiesto toho, aby som sa uzdravil sa na mňa nalepia ďalšie bacily. Avšak škola uznáva ospravedlnenky od rodiča len na jeden deň.
Dobrovoľne nasilu som sa vybral do ambulancie, kde na mňa čakalo asi 15 usoplených, ukašľaných deciek so svojimi ,,starostlivými´´ rodičmi.
Mal som teda dosť času pozorovať správanie týchto ľudí. V tej čakárni som, hádam, nezbadal jedného normálneho človeka. Ako prvá mi do očí udrela skupina dvoch rodičov, hádajúcich sa, ktorý bol rade prvý. Ďalej som si všimol nervóznu mamičku so svojím dieťaťom, ako neochotne mu utiera - slušne povedané - hlien, s poznámkou: ,,Fúúúj, to čo za hnoj tam máš,´´ tváriac sa tak, ako by bolo vinovaté spomínané dievčatko. Pohľadom som ,,skontroloval´´ aj dvoch blicujúcih študentov, ktorým očividne nevadilo, že sú predbiehaní množstvom ďalších ľudí.
Klincom do rakvy bol pre mňa otecko, ktorý hneď po východe z ordinácie počastoval niekoľkými nie príliš vľudnymi slovami svojho, tipujem, 5 ročného syna, čím reagoval na synov krik v ordinácii kvôli strachu z ihly.
Za tých 30 minút som si spravil krásny obraz aká je väčšina rodičov na Slovensku. Chvalabohu, že moji týchto svojim správaním nedobiehajú.
Zároveň prajem všetkým tým ,,starostlivým´´ fotríkovcom, aby sa na seba pozreli a zmenili sa.
