Analýzu tohto problému by som rozložil do niekoľkých podkapitol.
S českým sa nemôžme takmer v ničom porovnávať. Naše štadióny sú v katastrofickom stave a stále chýba jeden, ktorý by reprezentoval slovenský futbal. Žiaľ zostáva nám len dúfať, že do konca roku bude na Slovensku vybudovaný moderný futbalový stánok, tak ako sľuboval SFZ.Česi majú len v Prahe dva štadióny, ktoré v plnom rozsahu spĺňajú kritériá UEFA (SPARTA, SLAVIA). Ako by toho nebolo dosť ďalší je vo výstavbe.
Na jednej strane treba povedať, že v Česku žije raz toľko obyvateľov ako na Slovensku, no aj tej hŕstke mladých nadšencov futbalu na Slovensku nemáme, kde zlepšovať schopnosti. Vyhrievané trávniky sú pre nás stále veľkou neznámou a jediný trávnik takéhoto druhu v žiline bol spravený s maximálnou nedbalosťou.
Na slovenskú ligu chodí stále veľmi málo ľudí. Pokus o zatraktívnenie súťaže zmenou modelu nepriniesol ovocie a tak sa funkcionári uchýlili k hrdinskému kroku. Človek by čakal, že znížia vstupné, ale oni zlacnili pivo a tekvicové jadierka. Takýmto spôsobom sa za nedlhú dobu stane zo štadiónov supermarket.
Prejdem k téme fanúšikovia. Ak by som sa mal priznať ani v ČR ani na Slovensku poriadny fanúšikovia nie sú. Oba štáty prechádzajú na tzv. anglický model povzbudzovania. Stretnúť sa v pube, naliať sa liehom, dohodnút bitku s táborom súperových fanúšikov, odísť na zápas, zakričat pár vulgarizmov, či rasistických poznámok, povytŕhať pár stoličiek a odísť v,,pokoji´´ domov. Poprípade keď sa dá urobiť ešte nejaký ,,bordel´´ vo vlaku, či autobuse.
Aby som stále nekritizoval len slovenský futbal, musim priznať, že v niečom sme lepší. Korupčná aféra bola u nás odhalená oveľa neskôr ako u Čechov.
Na koniec Slovensku chýbajú veľké mená. Žiaden z hráčov sa nepresadil v anglickej,španielskej, talianskej lige, tak aby vzbudil dojem s výnimkou Dubovského a Moravčíka. Rosický, Čech, Koller, Baroš, Poborský, Grygera, Jankulovski, boli a niektorí stále sú nositeľmi značky MADE IN CZECH, ale dôstojne ju aj reprezentujú. Taký Vittek, či Šebo si svojich 15 minút slávy užili a hrajú za priemerné kluby v ich ligách.
Takáto je súčasná situácia v slovenskom futbale a zdá sa, že je a zostane ešte dobrých pár rokov nezmenená. Ostáva mi len dúfať, že moje vnúčence, budú s pýchou sedieť pri televíznej obrazovke a so zatajeným dychom sledovať futbalový zápas našej reprezentácie.
