Dňa 17.4.2020 odvysielala televízia TA3 reláciu „Pozrime sa na to“ tematicky zameranú na inklúziu vylúčených rómskych komunít (MRK). Bol to úžasne veľkorysý formát moderovanej diskusie so 6 hosťami a vyčerpávajúcou dĺžkou trvania 2,5 hodiny.
Diskusia mala viacero tém, samostatne korona vírus a MRK, potom situácia v MRK ako taká, a aj viacero osí konfliktov. V skrytejších alebo otvorenejších náznakoch sa prejavoval konflikt politický, potom spor odborný, ale aj spor „mimovládnej vs. vládnej sféry“. Každá os konfliktu by sa dala komentovať samostatne, tento blog má však ambíciu posvietiť si špeciálne na oblasť, ktorú v diskusii reprezentovala predovšetkým pani Adela Danišková – tzv. „eurofondová byrokratická mašinéria“.
V prvom rade musím podotknúť, že túto pani osobne nepoznám, nikdy som ju nestretol, a preto moje komentáre k nej sa viažu iba k funkcii, ktorú zastáva. Pani Danišková bola do relácie pozvaná preto, lebo je generálna riaditeľka Sekcie európskych programov (SEP) na Ministerstve vnútra SR, kde patrí aj Odbor inklúzie marginalizovaných komunít (riaditeľom je pán Juraj Gmiterko). Pre laikov – okrem iného má na starosti eurofondové peniaze určené na tvrdé (investičné) a mäkké (financovanie pomocných profesií) projekty slúžiace na podporu inklúzie marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku v rokoch 2014-2021. Európska komisia nám na toto obdobie odklepla 380 mil. EUR.
V debate sa pani Danišková viackrát ocitla pod kritikou, že čerpanie týchto financií je pomerne slabé a pomalé, pretože je to príliš byrokraticky komplikované, načo jej reakcia bola v duchu: „Áno, máte pravdu, ale...“. Môj dojem z pani Daniškovej ako osoby zodpovednej za maximálne spružnenie a zefektívnenie čerpania eurofondov na mäkké a tvrdé projekty v obciach s prítomnosťou MRK bol, že na oprávnenú kritiku iba mykla plecami a jej úradnícky život na veľmi vysokom poste ide bez „korekcie“, čo je mimochodom často skloňované slovo eurofondového žargónu, ďalej. Vedľa nej stojaci bývalý splnomocnenec Ábel Ravasz sa čerpanie MRK eurofondov snažil prezentovať v ružových farbách, lenže ani on nebol veľmi presvedčivý. Tandem splnomocnenec – SEP bol a je odsúdený na vzájomné spolužitie, i keď v pozadí prebieha vyčerpávajúce politické „preťahovanie sa lanom“. (Iná otázke je, či to tak má byť.) Splnomocnenec Ravasz mal bezprecedentné politické krytie, ale aj on mohol asi vyskakovať len do výšky percent Mostu-Híd. Ministerstvo vnútra aj práce ako kľúčových orgánov na čerpanie týchto financií bolo plne v područí strany SMER-SD.
A teraz by som chcel ponúknuť 3 ilustračné príklady „tvrdých“ projektov zobrazujúcich žalostnú nepružnosť eurofondových MRK byrokratov na spätnú väzbu z terénu:
1. Výzva na tzv. „prestupné bývanie“ – zámerom je vytvoriť motivačný systém viacstupňového bývania, kde sa občan/rodina z MRK, ale aj majority, môže presúvať z nižšieho štandardu bývania do vyššieho, ale aj smerom nadol, ak nedodržiava pravidlá. Najvyšším štádiom je výstup zo systému kúpou pozemku na svojpomocnú výstavbu do osobného vlastníctva. Jeho súčasťou majú byť aj financie na plat „domovníka“, ktorý spolupracuje s terénnou sociálnou prácou, aby dohliadal na dodržiavanie všetkých pravidiel pre účastníkov tohto systému.
Fakty: V rámci tejto výzvy bolo pôvodne alokovaných 45 mil. EUR. Prvýkrát bola vyhlásená dňa 19.11.2018. Prvé hodnotiace kolo bolo uzavreté 3.4.2019, následné druhé 12.7.2019, tretie 21.10.2019 a aktuálne je vyhlásené štvrté kolo s uzávierkou podávania žiadostí do 8.6.2020. Pôvodná alokácia sa znížila o 19 mil. EUR na 26 mil. EUR, pretože o takto nastavený typ projektu je extrémne nízky záujem samospráv.
Komentár: Sekcia európskych programov dostáva 1,5 roka týmto spôsobom spätnú väzbu k nastaveniu obsahu a podmienok projektu, avšak jeho zameranie sa nijako nemení. Očakávania, podmienky a potreby samospráv, kde príslušníci MRK žijú svoje každodenné životy, sú diametrálne odlišné od toho, čo si „naprojektuje“ tím byrokratov na sekcii európskych programov Ministerstva vnútra SR. (V tomto duchu sa v predmetnej relácii cez Skype vyjadril aj primátor Starej Ľubovne, len, pochopiteľne, o čosi diplomatickejšie.)
2. Výzva na „dobudovanie základnej technickej infraštruktúry“ – obsahovo zameraná na opravu a budovanie nových cestných a peších komunikácií, verejného osvetlenia, prípadne parkovísk, mostov a lávok pre občanov z MRK, ktoré približujú ich štandard v rámci tohto typu infraštruktúry k štandardu občanov žijúcich v majoritnej časti obce alebo mesta.
Fakty: O tento typ projektu bol medzi samosprávami obrovský záujem. Alokovaných bolo cca. 12,4 mil. EUR, jeden žiadateľ mohol žiadať až do výšky 1,5 mil. EUR pri 5% finančnej spoluúčasti. SEP-ka plánovala na túto výzvu 2 kolá, ale vzhľadom na závratný záujem iba posunula uzávierku 1. kola zo 16.9.2019 na 28.10.2019. Suma požadovaných financií viacnásobne presiahla samotnú alokáciu. Po 6 mesiacoch od zaslania žiadosti prišla nemenovanej obci, s ktorou spolupracujem, „výzva na doplnenie žiadosti o nenávratný finančný príspevok“ na 6 strán, celkovo je tam 26 bodov, kde treba niečo „prepracovať, dodať, odstrániť, doplniť“.
Komentár: Ak má tento prístup k žiadostiam odradiť tých „nadbytočných“, tak ho plní bezchybne. Súčasťou elektronického systému ITMS 2014+, kde sa žiadosť vypĺňa, je toľko povinného teoretického balastu, až sa pri tom zabúda na to, že v konečnom dôsledku ide v tomto prípade do veľkej miery „ o zákazku pre cestárov“. Pokojne ju môže robiť obecná firma, z podielových daní si ju vie obec naplánovať, sprocesovať aj zrealizovať do 2 mesiacov. A v bode o „prevádzkových a administratívnych kapacitách žiadateľa“ by reálne musela uviesť, že celé to „spískal“ starosta s jednou administratívnou pracovníčkou. Už nehovoriac o tom, že SEP-ka v tomto prípade nijako nereagovala na dopyt, ktorý niekoľkonásobne prevyšoval samotnú alokáciu. Summa summarum: po 6 mesiacoch od odoslania žiadosti vám dôjde výzva na doplnenie v 26 oblastiach, ktoré musíte do 10 pracovných dní dodať. Ak tak urobíte, čakáte na výsledky kontroly opravenej žiadosti, ktorá môže trvať ďalších pár mesiacov. Ak máte „šťastie“ a schvália vám to, tak možno po roku od odoslania prvej žiadosti, začnete čerpať peniaze, ktoré ste žiadali. Medzitým sa už mohli zmeniť pravidlá na verejné obstarávanie, ceny materiálu a práce, expirovali rôzne povolenia, aj samotná projektová dokumentácia sa musí upravovať, vysúťažená firma už nemusí existovať a možno ste prišli aj o stoličku starostu. Niečo, čo pôvodne vyzeralo ako extra kyslík na silný rozvojový impulz sa postupne mení na balvan, ktorý ťahá žiadateľov skôr ku dnu. Berie im energiu, motiváciu a iniciatívu sa snažiť nad rámec svojej zákonnej agendy.
3. Výzva na „prístup k pitnej vode“ – názov hovorí sám za seba, ide o výstavbu a rozšírenie miestnych vodovodov, vodného zdroja, výdajných stojanov, či budovanie úpravní povrchovej vody v obciach s prítomnosťou MRK, ktoré nemajú (dostatočný) prístup k pitnej vode.
Fakty: Na tento typ projektu bolo vyčlenených v aktuálnom programovacom období celkovo 16 mil. EUR. Prvá výzva bola zverejnená ešte koncom roka 2016, uzávierka 1. kola prvej výzvy bola v marci 2017. Odvtedy bolo vyhlásených x ďalších výziev, avšak bez väčšieho záujmu žiadateľov . Posledná výzva z dňa 21.4.2020 s alokáciou cca. 11,2 mil. EUR stanovila uzávierku na jún (1.kolo), resp. júl (2. kolo) 2020. Napriek tomu, že podľa Atlasu rómskych komunít z roku 2019 v 88 obciach nemajú občania MRK dostatočný prístup k pitnej vode, záujem o dobudovanie tejto základnej infraštruktúry pre 21. storočie má len malé percento z nich. Po 3,5 rokoch od prvej výzvy bolo vyčerpaných cca. 25% z finančnej alokácie.
Komentár: Podobne ako v prípade „prestupného bývania“, aj tu ide o zle nastavené podmienky projektu. Sú to predovšetkým finančné limity na jednotlivé druhy vodovodnej infraštruktúry, ale aj zlá postupnosť krokov na ceste k zabezpečeniu prístupu k základnej infraštruktúre pre 21. storočie. S budovaním vodovodu v prostredí MRK je spojených viacero veľmi problematických bodov – vysporiadanie pozemkov, nevyhovujúci technický stav obydlí, záujem a predstavy prevádzkovateľa vodovodu, systém platieb za vodu. Aj obec, aj prípadný súkromný poskytovateľ chcú dodávať vodu do obydlí (bytov), ktoré sú na vysporiadanom pozemku a riadne skolaudované. Výdajné stojany na vodu, či studne sú iba tým najnutnejším minimom, ktoré situáciu z dlhodobého hľadiska neriešia. Ak sa chceme v tejto oblasti pohnúť, musíme ísť o jeden alebo dva kroky nazad a urýchlene riešiť situáciu s pozemkami a legalizáciami stavieb. Nateraz len zosumarizujem svoj pocit: aktuálne vyhlásená x-tá výzva na prístup k pitnej vode vyzerá byť pomerne chabým pokusom o dodatočné alibi zodpovedných orgánov v duchu „pozrite sa, my operatívne bojujeme proti korona vírusu v prostredí MRK aktualizáciou výzvy na prístup k pitnej vode“. Škoda len, že o ňu naďalej nebude vôbec záujem a v dôsledku byrokratickej mašinérie uvidia aj tí prípadní záujemcovia svoje peniaze na budovanie vodovodu tak niekedy o rok, keď sa už korona pravdepodobne preženie rómskymi komunitami s ťažko predvídateľnými následkami.
V duchu nadpisu tohto článku by som záverom rád navrhol aj nejaké konštruktívne odporúčania. Bez ohľadu na to, či zodpovedné pozície budú naďalej zastávať JUDr. Adela Danišková a Ing. Juraj Gmiterko, skúsme pri nastavovaní a čerpaní eurofondov na MRK zvážiť používanie nasledovných princípov:
Ak sa nedá všetko realizovať jednou žiadosťou a komplexne, tvorme výzvy v logickej časovej následnosti – ak sme len pri „tvrdých“ projektoch, alfou všetkých „tvrdých“ projektov v oblasti bývania musí byť vysporiadanie alebo zámena pozemkov a prípadné dodatočné legalizovanie stavieb;
Používajme predstavivosť – elektronický systém na vypisovanie žiadostí upravujme podľa toho, ako je výzva obsahovo zameraná, rovnako aj súbor povinných príloh;
Nechoďme hlavou proti múru / reagujme pružne na spätnú väzbu – ak 3,5 roka búšime do samospráv vodovody a ony chcú chodníky a cesty, dajme im chodníky a cesty, aj to patrí k základnej infraštruktúre pre 21. storočie;
Buďme v teréne – zaujímajme sa o život v samosprávach, ktoré implementujú dané projekty, získajme čo najširší prehľad o špecifikách spolužitia MRK s majoritou;
Zabezpečme čerpanie príspevku najneskôr 6 mesiacov od podania žiadosti – áno, možno to chce navýšenie personálu a možno nie, ak by sa zjednodušili žiadosti a kontrola by prebiehala oveľa viac v mieste implementácie projektu ako pri papieroch v kancelárii.
Zámerne som použil prvú osobu množného čísla, pretože to všetko si tu tvoríme my sami, žiadny abstraktný Brusel nám tu nediktuje, ako má vyzerať celkový proces administrácie a následnej kontroly eurofondových peňazí. Brusel dáva iba hrubé rámce základných pravidiel. Bez ohľadu na politické tričko, všetkým musí záležať na tom, aby sa eurofondové zdroje odkliali a aby sme v novom programovacom období zaznamenali v téme MRK vďaka tomu aj veľmi hmatateľný posun.
