Búrka okolo tweetov na adresu jednej kresťansko-popovej speváčky a jej manžela má mnoho rozmerov, o ktorých sme mali možnosť do sýtosti čítať, ale nikde som nezachytil ešte jednu (podľa mňa) zaujímavú rovinu tejto “kauzy” - čo v takzvaných elitách vyvoláva pocit, že produkcia Simy Magušinovej je, v jemnejších a tvrdších slovných odtieňoch, “uslintaná gýčová sračka”? (Čitatelia mi hádam odpustia, ak pre potreby tohto textu budem pre tento zvrat ďalej pracovať so skratkou UGS.)
Pri hľadaní odpovede asi treba najskôr zadefinovať opak UGS. Lebo takzvané elity seba implicitne považujú za nositeľov kultúry a vkusu vo forme antitézy UGS. Opakom UGS by mohlo byť niečo, čo by som sformuloval ako “hlbokomyseľná autentická výpoveď” (HAV). Kľúčovým pojmom, na ktorom leží celé ťažisko elitnej HAV pozície je “autentický”.
Produkcia Simy Magušinovej je pre HAV-károv rovnako autentická ako obrazy socialistického realizmu - za predstavami o svetlej budúcnosti je jedno obludné klamstvo. Veď život má nakoniec aj tak len tragický koniec a Sima nás tu chce chlácholiť UGS o nejakej nádeji v podobe zmŕtvychvstalého samozvaného židovského spasiteľa a to ešte takým prvoplánovým spôsobom. Problém však je, že väčšina ľudí nedokáže uniesť ťažobu tragického charakteru života bez toho, aby sa napájali z popových vôd v hudbe, filme a literatúre. Napriek všadeprítomnej sekularizácii, popová kultúra vo svojich archetypoch stále prezentuje klasický židovsko-kresťanský naratív o hľadaní večnej lásky, víťazstve dobra nad zlom, o tom, že poslední budú prví a že na každom jedincovi záleží. Tieto naratívy nám aj vo svojej najgýčovejšej podobe pomáhajú v akej takej psychickej pohode prežiť vedomie toho, že sme nepatrným prachom vo vesmíre, ktorý sa po krátkej epizóde na Zemi opäť rozpadne do svojej pôvodnej podoby.
Kľúčovým jadrom sporu je teda kritérium, podľa ktorého posudzujeme Siminu tvorbu. Ak je ultimátnym kritériom na jej hodnotenie hĺbka výpovede a neprvoplánový dôvtip pri zobrazovaní životného údelu, tak to Sima asi neustojí. Má však kresťanský pop spĺňať takúto funkciu? Osobne si myslím, že nie. Sima je fenomén, pretože je to jediná slovenská hudobníčka v popovej aréne s explicitne kresťanskými textami, ktorú hrajú aj mainstreamové rádiá. Záverečná otázka teda stojí takto: dá sa kaziť vkus tým, že veľkému počtu bežných ľudí prežívajúcich svoje malé i veľké tragédie prináša tvorba Simy Magušinovej vnútornú radosť, povzbudenie a nádej?
