Ivan Mikloš zvykne hovoriť, že hodnovernosť odhodlania slovenských vlád v boji proti korupcii treba posudzovať podľa toho, či svojím (ne)konaním priestor pre korupciu zužujú alebo rozširujú. Ak si požičiame tento Miklošovský prístup aj do oblasti inklúzie marginalizovaných rómskych komunít (MRK), mohol by znieť nasledovne: efektivitu opatrení v oblasti inklúzie MRK treba posudzovať podľa toho, či prijímateľov pomoci zmocňujú alebo prehlbujú ich stav naučenej bezmocnosti.
Kľúčový princíp pomoci
Problém zmocňovania vs. prehlbovania závislosti jedinca uväzneného v pasci generačnej chudoby je teda meta-otázkou, ktorá by mala byť fyzicky vyvesená obrovským písmom na samom vrchu centrálnej nástenky inštitúcie so zodpovednosťou za riešenie inklúzie MRK. Každý jeden nástroj inklúzie MRK musí byť dôkladne „precedený“ neúprosným sitom tohto princípu. Zamlčaný predpoklad je to, že existuje všeobecný spoločensko-politický konsenzus na tom, že dobrý vývoj súvisí so zmocňovaním, zlý s prehlbovaním závislosti. Zmocňovaním (z angl. „empowerment“) mám v tomto kontexte na mysli proces, kedy konkrétny človek z prostredia MRK na základe pomoci zvonku objavuje, v sebe zvnútorňuje a začína uplatňovať koncept osobnej zodpovednosti, čím narúša deterministické zákonitosti vyplývajúce zo zaradenia do socio-ekonomickej triedy pomenovanej ako generačná chudoba. Závislosť od vonkajšej pomoci príslušníkov MRK sa prehlbuje vtedy, ak má súbor nástrojov vyjadrených v personálnych, finančných a materiálnych kapacitách na inklúziu MRK tendenciu sa v postupujúcom čase namiesto stabilizácie neustále nafukovať.
Dnes sme v čase, kedy politické strany dokončujú svoje programy a chcú presvedčiť verejnosť, že práve ich návrhy v oblasti inklúzie MRK budú viesť k pozitívnym výsledkom. Tým sa myslí celkové zlepšenie životných podmienok ľudí z MRK a zároveň aj zlepšenie vzťahov medzi majoritou a MRK, čím sa posilní sociálna súdržnosť spoločnosti. To všetko samozrejme za rozumnú cenu.
Hlbšia debata o pomáhajúcich profesiách
Prvé na rane sú pomáhajúce profesie. Diskurz o nich prirodzene dlhodobo najviac formuje splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity. Z môjho pohľadu je na škodu veci, že som doteraz nezachytil poctivú konštruktívnu kritiku na fungovanie týchto programov. Preto sa pokúsim prostredníctvom kritických otázok naformulovať, kde s ohľadom na vyššie postavený princíp vidím rezervy v inklúzii MRK so zreteľom na fungovanie pomáhajúcich profesií.
Medzi základné pomáhajúce profesie financované (zatiaľ) z eurofondov radíme terénnu sociálnu prácu (TSP), komunitnú prácu v komunitných centrách (KC), zdravotných asistentov a pracovníkov miestnych občianskych poriadkových služieb (MOPS). Asistentov v materských školách do toho nepočítam, pretože tí sú súčasťou zabehnutej inštitúcie. V týchto profesiách dohromady pôsobia tisíce pracovníkov, ktorých ročné fungovanie stojí okolo 50 mil. EUR. Je určite pozitívne a chvályhodné, že sa na tieto pozície v čoraz väčšom počte dostávajú Rómovia z danej lokality, čím sa zlepšuje ich socio-ekonomický status, vytvára sa pozitívny tlak na zvyšovanie vzdelanostnej úrovne, pôsobia ako pozitívne vzory pre mladú generáciu a v neposlednom rade sa môže zlepšovať aj ich obraz v očiach nerómskej časti obce a spoločnosti ako takej. Za posledné roky som však od splnomocnenca, okrem vyzdvihovania zamestnanosti Rómov na týchto postoch a starosti o budúce finančné krytie programov, nezachytil meritórnu debatu o tom, aký je ich reálny efekt vo vzťahu k vyššie nastolenému princípu. Z mojich skúseností v tejto oblasti a mnohých rozhovorov so zodpovednými osobami sa mi vynárajú rôzne otázky. Tu sú tie z môjho pohľadu najpálčivejšie:
- Prečo stále existuje dvojkoľajnosť v administrovaní projektu TSP a KC (Implementačná agentúra ministerstva práce a USVRK)?
- Ako zabezpečiť čo najväčšiu synergiu a koordinovanosť jednotlivých programov pomáhajúcich profesií?
- Prečo je dodávanie správ v projekte TSP a KC dôležitejšie ako dlhodobé komplexné intervencie a sprevádzanie jednotlivých ľudí?
- Prečo sa projekt TSP a KC zameriava na kvantitu výkonov zameranú na čo najväčšie množstvo ľudí namiesto kvality a hĺbky poskytovaných intervencií na obmedzený počet prípadov?
- Ako ochrániť pracovníkov TSP a TP pred zneužívaním pomoci a ako im vytvoriť priestor, aby mali čas učiť svojich klientov nové zručnosti potrebné pre bežné komunikovanie s úradmi?
- Riešenie exekúcií a oddlžovanie sa stáva jednou z kľúčových agend pracovníkov TSP a TP, ako sa v dôsledku novelizovaného zákona o osobnom bankrote mení povaha a podstata práce TSP a TP?
- Ako sa nám osvedčil hybridný model, kedy peniaze na fungovanie TSP a KC tečú zo štátu, ale pracovníci sú zamestnancami samospráv?
- Čo sa dá urobiť s tým, že KC pod samosprávami sa zväčša zatvárajú po 15:30?
- Ako zabezpečiť kvalifikačný rast zdravotných osvetárov vo formálnom vzdelávaní, aby sa mohli posúvať na štandardné pozície v zdravotníckych zariadeniach?
- Kto otvorí poctivú diskusiu o tom, že pracovníci MOPS sú vítaným nástrojom starostov na získavanie hlasov v jednotlivých rómskych klanoch a že v ich každodennej pracovnej náplni sa niekedy len veľmi ťažko hľadá význam?
Revízia fungovania je nutná
To je len taká základná ochutnávka problémov, ktoré pri nastavení a fungovaní pomáhajúcich profesií určených na inklúziu príslušníkov MRK v teréne dlhodobo vnímam. Efektivita každého pracovníka v teréne závisí od toho, ako pristupuje k výkonu aj tej najmenšej intervencie v interakcii s klientom v náročnej životnej situácii. Zároveň je ale efektivita intervencií na mikroúrovni ovplyvňovaná systémom na makroúrovni. Ak chceme zväčšovať priestor pre proces zmocňovania jedincov v generačnej chudobe, určite by nebolo na škodu, aby sa seriózne demokratické politické strany už teraz zaoberali hĺbkovou revíziou fungovania predmetných programov.
