Vždy som si uvedomovala, aké dôležité je ovládať angličtinu, keďže je to svetový dorozumievací jazyk. Moja znalosť angličtiny nebola žiadna sláva, dlhé roky som sa ju učila v škole ale odvaha rozprávať mi chýbala. Keď ma aj v meste oslovil nejaký turista po anglicky, hneď mi napadlo, či mu budem vedieť odpovedať a hlavne, či nepoviem nejakú hlúposť.
Vedela som, že s tým musím niečo robiť, ale čo? Rozhodla som sa, že musím ísť niekam, kde angličtina bude na dennodennom poriadku. Pri jednej debate s kamarátkou som odhalila svoje plány vycestovať. Ako debata plynula, navrhla mi, že sa skúsi spýtať jedného člena svojej rodiny, ktorý pracuje ako manažér siete talianskych reštaurácií v Anglicku. Ešte v ten večer som od neho dostala žiadosť o priateľstvo na facebooku. Vysvetlil mi podmienky a požiadavky. Dohodli sme si stretnutie, keďže zhodou okolností mal prísť na Slovensko. Všetko mi povedal na rovinu... že práca v reštaurácii nie je jednoduchá, ľudia sú rôzni (príjemní aj nepríjemní). Povedal mi o svojich začiatkoch keď prišiel do Anglicka a upratoval záchody v reštaurácii, ako postúpil na pozíciu čašníka, manažéra reštaurácie, area manažéra a nakoniec operation manažéra. Všetko dosiahol svojou usilovnosťou a vytrvalosťou.
Vedela som, že prácu by som mala zabezpečenú, ale ísť sama do cudzieho sveta bolo pre mňa desivé. Tak som zháňala parťáka. Dve kamarátky mali záujem, čomu som sa veľmi potešila. Lenže krátko pred odchodom zdupkali, a to jedna už mala kúpené aj letenky. A zostala som v tom sama...
Miešali sa vo mne strach i nadšenie, obavy i očakávania. Po prílete ma na letisku čakal manažér, ktorý ma mal zaviesť na "miesto činu". Stále som mala na mysli film 96 hodín, a preto som si pána rozhodla otestovať, či je to vlastne naozaj on, kto ma mal prísť vyzdvihnúť. Cestou k autu som sa ho pýtala na rôzne podrobnosti o jeho nadriadenom, ktorý mi prácu dohodil. Keďže vedel všetky podrobnosti o jeho rodine, bola som si istá, že je to ten správny človek a nenastúpim do auta k niekomu, kto má nekalé úmysly. Vždy je lepšie byť viac opatrný ako mať neskôr problémy.
Prvé dva týždne v reštaurácii boli ťažké. Všetko muselo byť veľmi rýchlo a perfektne. Do toho ešte angličtina, nové prostredie a myšlienka, že som tam sama bez niekoho blízkeho z mojej domoviny. Musela som sa veľa naučiť a mnohé pochopiť. Vedela som však, prečo tam som, a to bola angličtina.
Po piatich mesiacoch môžem povedať, že je to nezabudnuteľná skúsenosť. Každý mladý človek by si mal ísť niečo podobné vyskúšať. Prestane sa báť používať angličtinu a rozšíri si svoju slovnú zásobu. Uvidí kus sveta, spozná inú kultúru. A to najdôležitejšie je, že sa naučí spoľahnúť sa sám na seba a dôverovať v seba samého
