Tradičný už 13. ročník kosenia horskej lúky na Miláne Grúni, vypínajúcej sa nad malebnou obcou Nolčovo sa uskutočnil vďaka starostovi, partii Nolčovačov, či ďalších sponzorov a koseckých nadšencov aj napriek nepriaznivej situácii COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky.
V piatok predchádzalo koseniu večerné schádzanie sa pri ohníku, piecke, kotlíku. Nechýbala dobrá nálada v sprievode huslí a heligónky. Každý doniesol domáce jednohubky (buchtičky, kapustníky, štrúdle, klobásky, kapustnicu), okrem jednohubiek sa každý pochválil i minuloročnou tekutou úrodou :) Tradične, rada starších Slovenského koseckého spolku privítala všetkých členov i nadšencov kosenia na 1. tohtoročnom stretnutí koscov bryndzovými haluškami, žinčicou a odovzdala do pléna pár základných pokynov k sobotňajšiemu koseniu. O polnoci sa partia za spevu piesní „v tom najlepšom, lebo vtedy treba prestať“ roztrúsila, niektorí zaliezli do chaty, iní do stanu, poniektorí zdriemli pod širákom.
V sobotu o 4.30 h začínal ráno budíček, o 5.00 h kosci i kosáčky, profesionáli i nadšenci, muzikanti i poľovníci nastupovali do svojich zákosov v bezpečnostných odstupoch do jednotlivých riadkov. Kto sa obzrel za seba i pred seba videl/cítil/počul/kosil/užíval si synchrónnosť kosenia. Kosec na chvíľku oddýchol, keď sparing kosec pred ním - roszutcom ostril kosu :) V pozadí hora, lúka, vôňa kvetov (aj ma zlákalo materinu dúšku zbierať), sem-tam niekto na heligónke/husliach zahral i spevom zanôtil.
O 8.00 h nám okrem slniečka ženy frištik nachystali,
partnerskú obec z Moravy sme privítali,
dvoch mladých koseckých nadšencov do cechu koseckého sme pasovali,
spopod guláša a kapustnice v kotlíkoch plamene šľahali,
súťaživí chlapi i ženy si pílením dreva bruchatkou na rýchlosť, sily merali,
tí neodbitní, najmä deti, klince do dreva nabíjali.
Nolčovačom ďakujeme za to, čo nám nachystali,
že nás všetkých sedemdesiatichdvoch spočítali a diplom za účasť nám darovali.
