Už minulý rok sa u nás v okolí a medzi priateľmi, ktorých poznám akoby pretrhla niť svadieb. Všetky svadby boli úplne naplnené láskou a brali sa ozaj dvojice, ktoré sa dobre, no hlavne dlho poznali a mali na to i vhodný vek, chlapci mali 27 a dievčatá 25.
No túto sobotu som mala tú česť blahoželať k svadbe mojej bývalej spolužiačke zo základnej školy, 19-ročnej študentke strednej zdravotnej školy a jej 22-ročnému už manželovi. Navonok bolo vidno, že čaká dieťa, tak sme jej milo zablahoželali aj k bábätku. Bola taká okrúhla, zaobľovala sa nielen v tvári, ale aj v bokoch a hrudník sa jej zväčšil. Dodala, že obrad dopadol dobre, zábavu majú výbornú živá hudba im hrá aj s prestávkami takže jej to vyhovuje. Pokecali sme aj o maturách, že písomné mala v pohode, pretože si radili so spolužiačkami a aj profáci im pomáhali. Veľmi sa teší, že už končí školu a na malú Sofiu sa teší najviac. Manžel sa sťahuje k nej, takže bývanie majú vraj zabezpečené. Rozlúčili sme sa a akurát sa nevesta šla preobliecť na ďalšiu časť - redovy.
Ja si vôbec neviem predstaviť, že v mojom veku, v maturitnom ročníku, v dnešnej dobe, kde je už všetko možné by som sa ,, musela vydávať." Moje zmýšľanie nie je vôbec také rodinne založené, chcem sa ešte zabávať, isť si kam chcem a kedy chcem, neprisposobovať sa nikomu a ničomu, byť nezávislá. Veď som ešte len -násť ročná, tak si užívam slobodu pokiaľ môžem. Nehrnula by som sa do svadby si myslím aj keby sa mi čo-to pritrafilo. Mojim plánom je len škola, priatelia, zábava..
