Krivianska 100-vka abo preteky v kośeňu lukoch o Majstra Hornej Torysy, tak śumňe pomenoval sobotňajšu kosbu organizator kośeňa. Kośelo śe na Kamennim mľine v Krivianoch na poľičkoch o rozmeroch dva krat pejdześat metre, co vichodzi na pokośeňe presne sto štvoraki. Kośeľi dzeci, ženi, chlopi, otcove a sinove, dzedove i vnuci, postredaľi śe šicke vekove kategorije. Pri kośeňu trebalo pokośic co najkrajši, aľe čas pokośeňa bavel tež ulohu pri zaverečnim hodnoceňu. Šicke kosci to šumne pokośeľi a ocenena bula každa kategoria zos medajlu i menšim provijantom. Slunko cali dzeň praželo, šenko śe šumne sušelo, kosci i divaci pravideľne dotrimovaľi pitni režim cez cali dzeň, bo to v takej horučave nesranda. Podaktore śe ponahľaľi po akciji domu, bo vikend ľem v polovičke a podaktore śe richtovaľi na nedzeľnu kosbu na Šarišskym hradze.
I na Šariský hrad śe kosci vibraľi zos vercajgom - kosi, ošľički, hrabľe za sprievodu muziki a špevu Šarišskich gavaľiroch. Po calim hradze śe prechadzaľi navštevnici - ľudze - dzeci, dospele, mlade, stare a kukaľi na totu historiu hradu, višľi na vihľadku, pofoceľi śe, patreľi cez ďalekohľad z totej pichi Šariša na calu bivalu župu, doznaľi še z vikladu dvorneho kastelana, že z teho hradu vidno daľše dzešec hradi po okoľu. No co dodac, treba ľem prisc kuknuc a posluchac tote pravdi, poveri i udalosci, bo v totim pripadze placi, že "To co raz vidziš je ľepši, jak to co sto raz čuješ."
Kosci z každeho kuta Slovenska ľudzom ukazaľi raritu - kośene, jak še kośelo na panskim, obecnim, či doma. Vecej koscoch za sebu zrobeľi šumni sinchron, dze zhora, či zdola každi patrel na skupinku ľudzi zos kosami a voni vjedno cahaľi kosi hore-dolu a tota šarišska trava ľem tak cvendźela. Ľudze śe pristavovaľi, kukaľi i pitaľi śe co-to, chto-to, bo taku robotu daktore už i zapomnuc chceľi, aľe teraz sebe pripomenuľi. Kosci reprezentovaľi Slovenski kosecki spolek, buľi vibľečene v pracovnich krojoch, kośeľi, špivaľi a cešeľi śe, že pomohľi zveľadzic hrad, bo to v dnešnej dobe bars češko najsc ľudzi co sebe uvedomuju, že mac dva zdrave ruki je najvekši dar. Po dokośeňu sebe iśľi odpočinuc do obisca, daco vypic i prekuśic. Bula to pre hrad asi dosc veľka udalosc, bo skušic kośic a uvitac kosoch prišol i sam primator, a po akciji šumne šickim podzekoval. Každi učastnik sebe odnesol neľen dobri pocit zos dobre pokošenej luki, aľe i paru prospektoch, či magnetku na ľadničku, co budze furt pripominac šumne straveni čas na hradze.
Nakonec možeme skonštatovac, že vichodňarski kosecki vikend bul šumnim spestrenim calej koseckej ligi, i še suťaželo i na tradicije, že pospominalo. Śicke došľi domu v poradku a už še isto ceša na daľše kosecke akcije, chtore budu 15.06.2019 v Tatroch abo 22.06.2019 v dzedzine Ostrý Grúň.
