Aký je len náš život zvláštny,
možno je len krátky
a ľudia toho veľa nestihnú,
oni toho zväčša narozprávajú
a nahlas snívajú.
Majú svoje tajné chodníčky,
všetci, aj veľkí, aj tí maličkí.
Starší vždy mladším diktujú,
po vyšliapanej ceste ich smerujú
a nevedia, nechcú vedieť, len ich smerujú.
Áno, však neskúsenejší nevyslovujú.
Robia si neustále ,,po svojom,"
su tvrdohlaví,
vraj sebestační,
ale omyl, chyba, podkli sa.
Padajú, pozor všetci naokolo sa len nečinne pozerajú
a uhýbajú,
neuvedomujú si, že aj im sa to o sekundu môže stať...
Každý jednotlivec sa raz môže sklamať?
A či raz, bude to viackrát, kamarát!
Len vstaň!
Pozdvihni zrak!
A spomeň si, že na svete je niekto snáď,
kto ťa má rád..