Pri rannom vstávaní natrafím najmä na moju mamku, ktorá svoju rolu v úlohe rodiny vykonáva najlepšie na svete, no ako inak. Pri ceste na autobus stretávam priateľov, ktorý majú v mojom rebríčku hodnôt to najdôležitejšie miesto.
V autobuse je človekom, ktorý mi vyčarí úsmev na tvári ujo šofér, ktorý sa na mňa milo usmieva a odzdraví! Je to starší pán, ktorý isto iste vykonáva svoju prácu dlho, poctivo a s patričnou dávkou elánu...
Ďalším dôležitom človekom pri mojom rituálnom rannom živote je pán vrátnik v škole. Každý deň je iný, pretože sa striedajú dvaja, mne bol však od prvého dňa najsympatickejší len jeden z nich. Starší ujo s bielymi vlasmi, víta ma každé ráno a s úsmevom na tvári. Je to osoba, ktorá zažila v živote veľa nečakaných situácii a vždy ak je možnosť ma nejakou z nich obdarí. Aj pri meškaní ma zastane pred učiteľmi a nikomu nechce zle, pretože vraví, že aj on bol študentom:-D Po vyučovaní nám oznamuje stav počasia, aby sme všetci študenti vedeli ,,do čoho" ideme:-)
Počas vyučovania sú to učitelia. Tí musia mať pre svoju prácu hlavne veľa trpezlivosť... Fakt im patrí jedno veľké ĎAKUJEM!!!
A pani kuchárky v školskej jedálni, no to je niečo... Sem - tam si ponadávame, ale najčastejšie len chválime... Pretože po 7. hodinách v škole nám teplá strava dobre padne...
Ujo vrátnik, pán šofér autobusu to sú ľudia, ktorí rozdávajú úsmev. Mamka je ten, kto povzbudzuje, učitelia karhajú a a kuchárky sa snažia , aby študentom chutilo.... Neviem ich zoradiť kvôli dôležitosti. Viem iba jedno, že vďaka nim je život krajší:-)
P.S: Čo bude zo mňa?? Mám rada prírodu, prácu v teréne. Nie som žiaden kancelársky typ. No uvidíme... Možno geodetka, možno vojačka? Ktovie:-DDD
