Vážený pedagogickýzbor, milí študenti!
Nastal čas opustiť brány školya zavŕšiť práve dnešným dňom naše štvorročné pôsobenie na pôde stavebnejpriemyslovky. Písomnú a praktickú maturitnú skúšku máme úspešne za seboua čaká nás posledná skúška života, kde si obhájime naše vedomosti.
Sú medzi nami športovci, reprezentantiškoly i talentovaní umelci a každý mladý človek, ktorí tu pred vamistojí je v svojom malom vnútornom svete osobnosťou v tom, čo dokázal. Počas štyroch rokov sme preukazovalizručnosti v stavbárskych a geodetických súťažiach, či recitáciepoézie, prózy a vlastnej tvorby v Hviezdoslavovom Kubíne.Zúčastňovali sme sa aj olympiád v anglickom a nemeckom jazyku. Našouspoločnou aktivitou bol lyžiarsky výcvik a plavecký kurz, ktoré smespoločne absolvovali a určite na nich nezabudneme. Stavebná výstava CONECOv Bratislave je taktiež milou spomienkou na naše hlavné mesto. Imatrikuláciapotvrdila náš vstup do cechu stavbárskeho a geodetického a stužkovouslávnosťou ukázala každá trieda svoju súdržnosť v kolektívea preberanie zelených stužiek sa stalo symbolom nádeje pre všetkýchštudentov, ktorí ich nosili.
Preto našim budúcim nasledovníkom prajemeúspešne zakončenie školského roka, veľa síl k získavaniu nových poznatkova hlavne trpezlivosť.
Našich profesorov sa budeme snažiť namaturitnej skúške nesklamať a počas akademického týždňa vynaložíme všetkysily na to, aby sme sa zodpovedne pripravili.
Naše obrovské ,,ďakujeme“ chcemev tejto chvíli vyjadriť všetkým našim profesorkám a profesorom úprimnýmúsmevom a symbolickým kvetom. Nechceme zabudnúť ani na bývalého riaditeľaškoly a nášho bývalého pedagóga Ing. Milana Hačka, Ph.D, ktorý sa tiežpodieľal na našom odbornom raste.
Poprosím mojich spolužiakov, aby pristúpilik odovzdaniu symbolického kvetu.
Rozlúčka so 4-tákmi..
Pani profesorka ma v stredu oslovila, či ho nenapíšem. Vo štvrtok som jej ho doniesla na opravu a v piatok som ho s emóciami čítala pred celou školou... Bol to prejav na našej rozlúčke so strednou školou:-(






