Dostali sme za úlohu celá ,,partia geodetov," zmapovať areál VSE, a.s. v Krompachoch za účelom podkladu pre projekt v mierke 1:500 - rekonštrukcie kanalizácie.
Deň pred samotným meraním sme si v poobedňajších hodinách pripravili ,,sersan," teda konkrétne ja som skontrolovala stav batérii v GPS - ku a totálnej stanici Leica, pripravili sme si statív, odrazové zrkadlo a písacie pomôcky na tvorbu náčrtov.
Skoro ráno som už o 6:30hod. bola v kancli, kde akurát došiel môj šéf Laco a kolega Marián, tak sme sa rozhodli, že vyrazíme skôr, aby sme stihli vopred spraviť nejaký ten náčrt. My traja sme autom urobili rekognoskáciu - obhliadku terénu a po nej sme sa pustili do prípravných prác. O 15 minút za nami došli Jitka s Janom na ,,už opravenej" Felícii. Po ich príchode nastala desiatova prestávka, kde sme ja s Mariánom jedli jabĺčka a dýchali cigaretový dym raňajok našich kolegov:-)
Laco mal po ich príchode samozrejme už prvý náčrt na výkrese A4, čo bola asi 1/5 celkového náčrtu danej situácie a mali sme už vytvorené aj bodové pole zo siedmich bodov. Boli sme veľmi dobre zohraný ,,team." Marián meral totálkou, ja som behala so zrkadlom a Jano značil body do už pripraveného Lacovho náčrtu. Jitka s Lacom medzitým maturovali nad GPS - kom, pretože sme vôbec nemali sieť na mobile takže sa nedal chytiť signál z družíc a GPS - ko nefungovalo, no Laco neváhal najprv všetkých známych obvolal a potom dal svoj mobil na GPS -ko, pretože aj on ma nainštalované potrebné údaje na signál, tak vymenil dátovú kartu a GPS - ko fičalo ako po masle. Jitka s Lacom mali teda lepšie zariadenie a meranie nám išlo fajn. Po meraní totálkou na 3 stanoviskách sme sa zhodli všetci piati, že je čas oddýchnuť si. Prerušili sme teda meranie a začali sme hľadať nejakú miestnu ,,hospodu," kde sa dá najesť. Našli sme, ale mali na výber len 2 jedlá - kurací perkelt a zapekanú pečienku, kuchárka nám oznámila, že perkelt bude len 2x a pečienka 3x, takže sme ani veľmi na výber nemali. Už v úvode sme ja a Marián naznačili že kuracie je naše, no Jano sa nedal, a tak som si s ním strihla a môj kameň nad jeho papierom prehral, tak som si dala tú pečienku ja, no na moje chuťové bunky to urobilo dojem:-)
Po výdatnom obede a pol litrovej kofole sme sa vrátili na naše stanovisko, tu Laco pomenil zostavu a každý robil niečo iné. Ja som dostala do rúk totálku, Marián zrkadlo. A nastalo Lacové učenie mňa, postaviť statív, zhorizontovať, scentrovať a merať. Srdce mi bolo o sto šesť, začalo mi slziť oko a bála som sa, že niečo pokazím. No jeho buzeráciu na môj účet som brala s rezervou. Zvyknúť si z Topcona na Leicu to je to výstižné slovo. Ale dosť mi to išlo a zaslúžila som si aj pochvalu:-)
Nasledujúce 3 stanoviská sa opäť prestriedali a ku stoju sa dostal vždy niekto iný z nás. A ja som bola nad mieru spokojná, pretože som sa aj nabehala so zrkadlom, aj som merala so strojom, kreslila som náčrt a posledné merania som pracovala aj s GPS - kom. Paráda!!
Meranie sme ukončili síce o 19:00hod., ale všetko sme stihli a unavení sme ešte zamierili na kofolu do Bradanu a vtedy sa rozpršalo.
Do kanclu sme sa teda dostali o 21:00 a Laco ma odviezol domov s dobrým pocitom odvedenej práce som zaspala a tesila som sa na nasledujúci deň do práce, kde som celú situáciu sfinalizovala do tlačovej podoby:-)
Bol to zaujímavý deň a napísala som o ňom pár riadkov, aby som si vždy pripomenula moje prvé neškolské meranie s totálkou Leica:-)
