PONDELOK
Na počudovanie sme už v prvý deň merania boli v škole všetci o 8.00hod ráno. Po oboznámení sa s bezpečnostnými pokynmi sme sa hromadne presunuli na plánované stanovisko, kde sme urobili ,,rekognoskáciu" terénu. Zistili sme však, že práve naša skupina nemá vhodné miesto na meranie. Pre dvojmetrovú trávu by sme totiž nevideli ani z orientačných bodov - kostoly. Preto sme sa všetci štyria ,,s úsmevmi na tvárach" presunuli asi o tri kilometre ďalej, kde sme si zatĺkli naše štyri kolíky, z ktorých budeme dočasne pri meraní vychádzať. So samotnou tachymetriou sme samozrejme začali až o jedenástej, takže sme mali asi o 2 hodiny kratší čas ako ostatné skupiny. Po nameraní šesťdesiatich bodov sme zistili, že jeden z figurantov držal celý čas latu naopak. Takže chtiac - nechtiac sme museli začať odznova. Meranie sme ukončili neúspešne o 13.30hod.
UTOROK
Dnes sme začali s ďalšou, nami doteraz ,,obľúbenou," veľmi rýchlo meračskou metódou, zvanou nivelácia. Začali sme od súradnicovo známeho bodu na krčme u Ondreja. Keď nás zbadali profesori, čudovali sa, čo tam vlastne hľadáme. Po dlhom vysvetľovaní nám dali za pravdu, že sme ozaj merali, pretože ten bod tam skutočne bol. My sme sa však mali pripojiť na bod na bráne Leteckej akadémie, lebo poznáme súradnice len tohoto bodu. Pán profesor nám dovolil vziať bod na krčme u Ondreja aspoň stranou, a tak ,,naša rýchla meračská metóda" nabrala pomalší spád. Po ukončení našej práce si naše nivelačné pomôcky požičala aj ďalšia a ďalšia skupina. Neviete si predstaviť, aký bol o ne odrazu záujem... My sme boli aspoň radi, že ťažké stroje nevláčime späť do školy.
STREDA
V strede týždňa je všetko ľahšie, tak sme sa rozhodli, že si vyberieme len meranie vodorovných uhlov v šiestich skupinách, čo je asi jeden a pol hodiny ,,makania, " a potom ,,fajront." Tak aj bolo. Dostali sme však ďalšiu úlohu (menovite ja), naučiť niečo aj externú študentku. Tak kým všetci v tieni oddychovali, ja som sa škvarila na slnku, vysvetľovala všetky meračské metódy a rozprávala princípy mnohých prístrojov. Keď mi slečna na konci vysvetľovania povedala, že v živote nevidela nivelačný bod, dvakrát mi to jedno nebolo. S mojou ochotou sme prešli pár pekných kilometrov, aby som jej bod mohla ukázať. Pán profesor len dodal, že ma za moju ochotu pomáhať ,,určite nenechá prepadnúť," čo v našej reči znamená ,,jedno bezvýznamné plus."
ŠTVRTOK
To, že sme v stredu nič nerobili sa nám práve dnes vypomstilo! Bod, na ktorý sme merali osnovu smerov v šiestich skupinách, nám prevalcovalo stádo oviec, takže jeden a pol hodinová včerajšia práca bola zbytočná. Museli sme si požičať od inej skupiny prístroj a zamerať aspoň jeden uhol. Čakala nás paralaktika, no mali sme väčšie šťastie. Pán profesor mi bol dlžný niečo za moje vysvetľovanie externistke, tak sme si ,,checkli" elektronický meračský prístroj na meranie dĺžok. Boli sme uveličení, že sa predpokladaná päťhodinová práca zmenila na tridsať minútovú...
Či sa nám štvordňové ,,flákanie" vydarilo, zistíme až pri novembrovom vynášaní bodov na výkres...
Andrea Bérešová
