Navyše, v autobuse sa mi mladý muž postavil a uvoľnil mi miesto. Nieeeee! Veď ja som ešte mladá – prvá reakcia v mojej hlave. Ale sadnem si. Vec prehodnotím. Ten mladý muž je gentleman. Tak predsa ešte nevymreli! Som vďačná. Za mladého človeka ako tento.
Na dohodnutom mieste ma čaká dcéra. Pýta sa ma, či mám hotovosť. Nejakú mám. Dostala vraj nákup na sekeru, lebo v predajni nefungoval terminál. Na sekeru? Na Slovensku? V Bratislave? Nepoviem niekde na dedine, kde sa všetci poznajú. Ešte väčšie prekvapenie bolo, keď som zbadala predavačku. V burke. Zaplatili sme, poďakovali a ja som nahlas vyslovila prianie, kiež by bolo viac takýchto ľudí a usmiala som sa na cudzinku. Neviem či by sa v obrátenom garde dočkala ona podobnej pomoci. Čo myslíte? Chcem veriť, že áno.
Podľa Biblie na poslednom súde Boh k nám bude hovoriť: Prišiel som ako cudzinec a prijali ste ma / neprijali ste ma. „???“ Nie je dôležité otvoriť svoje domovy a nasťahovať si do vlastného domu cudzincov. Dôležité je otvoriť svoje srdcia. Potom nájdeme cestu ako pomôcť. Veci nemusia vyzerať ako vyfabulované drámy politikov. Nenechajme sa vtiahnuť do politických hier. No zostaňme ľuďmi. Ľuďmi, ktorí sú hodní mena ČLOVEK.
Ponúkam návod, ako som to vyriešila ja. Počuli ste už o adopcii na diaľku? Iste áno. Práve touto cestou som to vyriešila ja. Adoptovala som si na diaľku dievčatko z Indie, ktorému hradím 15 Eur mesačne na štúdium. Bola som v Indii. Videla som tam veľmi veľa detí žobrať. Húfy detí. Niektorým dokonca rodičia dolámu pri narodení nohy, aby viacej vyžobrali, aby sa mali „lepšie“. Tí ľudia, mnohí nechcú opúšťať svoje domovy. Nechcú byť cudzincami. Stačí im pomáhať v ich domovoch, a naozaj to nestojí veľa. Hodnota 2 lístkov do kina môže niekomu úplne zmeniť život. Nečakajme, že to urobí niekto iný, že medzinárodné organizácie to vyriešia. Keby si 2/3 Slovákov adoptovalo jedno dieťa na diaľku, o koľko radosti by bolo vo svete viac. Ja som to urobila cez Slovenskú katolícku charitu. Podotýkam, že som evanjelička, takže nepropagujem žiadnu „našu“ organizáciu. Zvažovala som aj Magnu. Obe tieto organizácie fungujú veľmi transparentne a myslím, že sú dôveryhodné.
Nepoznám však organizácie venujúce sa tretiemu svetu. Neviem aké iné sú možnosti. A tak hádžem loptičku do ringu a prosím píšte svoje rady ako pomáhať cudzincom.
A na záver indická legenda. Hovorí, ako istý sedliak, nesúc na pleciach vrece pšenice, stretol samého Pána Boha. Pán Boh ho neočakávane poprosil o trochu pšenice. Chlap pohľadal najmenšie zrnko a dal ho svojmu Stvoriteľovi. Ten vzal darované zrnko, premenil ho na zlato a vrátil ho majiteľovi. Až teraz sedliak dostal rozum a ľutoval, že nedal Pánu Bohu celé vrece.
