Aké príležitosti nám ponúkne? Ako sa s nimi popasujeme a kam nás to posunie? Vo veľkej miere to máme vo svojich rukách. Položme si najskôr však otázku: Aký chceme, aby bol tento rok?
Každý nový deň je sviatok. Každý nový deň je dar. Tento rok, keďže je prestupný, nás čaká 366 dní, jeden deň ako bonus. Nepremárnime ani jeden deň, ani jednu hodinu. Ako teda môžeme prispieť k tomu, aby sa splnili naše túžby a priania? Naše plány?
Počuli ste už o zrkadlení? Ja som sa o ňom dočítala až keď sa mi začali diať zvláštne veci. Respektíve som si začala uvedomovať čo sa deje. Akési zhmotňovanie a odrážanie myšlienok. Ako som už písala v blogu v lete, bola som ako dobrovoľníčka na tábore pre ľudí s mentálnym postihnutím. A predstavte si, že zrazu som takýchto ľudí začala stretávať. Poviete si, možno som si ich len začala viac všímať. No oni sa mi začali prihovárať. Okej. Nielen to. Pár dní dozadu som čakala na zástavke na električku, išla som navštíviť priateľku so sklerózou multiplex do nemocnice. Električky sa zasekli. Čakala som na konečnej. Už ich tam bolo päť. Ani na obratisko sa už nezmestili. Tak sme si tam svorne začali frflať a rozprávať sa s jednou ženičkou. Netrvalo to dlho a električky sa pohli. Paráda. Keď som išla naspäť, opäť som túto žienku stretla na konečnej električiek. Tentokrát sme svorne čakali na autobus. A tak sme sa dali znovu do reči. Povedala mi, že má troch synov, ako trávili Vianoce a že jej najstarší syn, šesťročný, je mentálne postihnutý. Najskôr to bolo ťažké sa s tým vyrovnať, ale napokon im to pomohlo pozerať sa inými očami na svet. Hovorila, ako sa syn dokáže krásne čisto tešiť, úplne z maličkostí. Jednoducho čistá duša, vníma všetko cez srdce a ukazuje im, že mnohé veci v živote sú nepodstatné. Úplne zmenil ich hodnotový systém. Tak som ju povzbudila a vystúpila som z autobusu s takým dobrým pocitom na duši.
Alebo som čítala knihu, prídem do obchodu, začnem sa rozprávať s predavačkou a začne rozprávať presne o téme, o ktorej som čítala. Zrazu sa mi podobné veci stávajú na dennej báze. Človek odráža to čo vyžaruje, myšlienky majú energiu. Nikdy som si to neuvedomovala tak ako v poslednej dobe.
Možno poznáte príbeh o psovi a zrkadlách. Stará indická bájka rozpráva o psovi, ktorý sa ocitol v izbe, kde bolo tisíc zrkadiel. Pes uvidel zrazu tisíc predstaviteľov svojho plemena. Prepadol panike a šialenstvu, ceril hrozne zubiská, zlostne vrčal. Pes sa zľakol takého sveta a skuvíňajúc začal utekať. Behal dookola tak dlho, až od únavy zomrel. A bolo by stačilo tak málo, aspoň raz priateľsky zakývať chvostom. Všetky jeho zrkadlové odrazy by sa mu odplatili radostným odrazom. Poviete si, je to iba bájka. Ale je v nej kus pravdy.
Svet okolo nás je naším zrkadlom. Niekedy na to, aby sme si uvedomili, čo robíme zle. Niekedy práve zrkadlením cítime, že ideme správnou cestou. Niekedy prichádzajú ďalšie výzvy, aby sme rástli. Vnímajme, čo sa deje okolo nás, je to naše zrkadlo. Skúsme si z nepríjemných vecí uvedomiť, čo máme v našom živote zmeniť, čo napraviť.
Dokonca aj Biblia o tom píše: „Doteraz totiž vidíme len hmlisté obrazy, akoby v zrkadle, ale potom tvárou v tvár. Doteraz poznávam čiastočne, ale potom poznám tak, ako aj mňa poznal Boh. Teraz však zostáva viera, nádej a láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska.“ 1.Kor 13,12-13
Chceme, aby ľudia okolo nás boli milší, čestnejší, priateľskejší? Prestaňme chodiť zamračení. Ak sa nám zdá, že ľudia nás iba kritizujú, nevedia doceniť našu prácu, treba sa zamyslieť nad svojím spôsobom reči a prestať sa sťažovať, frflať, kritizovať a viac byť všímavejší k práci druhých, vedieť ju oceniť.
Ak chceme aby požehnanie, dobré veci prúdili k nám, musia začať prúdiť cez nás. Od nás smerom von. Musíme otvoriť uzáver, otvoriť potrubie. Moja babička to hovorievala takto: do zatvorenej ruky ani Pán Boh nemôže nič dať. Otvoriť ruku, srdce, otvoriť sa.
Nerada politizujem, ale uvedomujem si, že tento proces sa deje aj na spoločenskej úrovni. Celá spoločnosť je zrkadlenie jednotlivcov. Národ má takú vládu, akú si zaslúži. Vláda je akoby súčtom toho, čo sa deje v danej spoločnosti. Je súčtom dobrého i zlého. Deje sa aj mnoho dobrého, veľa dobrých vecí sa podarilo. Ale aj mnoho zlého a veľkých rozmerov. Dnes je to Kočner a Fico, ktorý schytali čierneho Petra. Možno sa onedlho celá vláda vymení. Ale pomôže to? Záleží na nás. Vo všetkom treba začať od seba. Nehovoriť, keď môžu oni takto beztrestne konať vo veľkom, môžeme my si aspoň takto "pomôcť".
Čo človek rozsieva, to bude aj žať. Z malého zrnka vyrastie veľký strom. Strom, ktorý bude odzrkadľovať celú spoločnosť. Chceme, aby sa viac venovalo pozornosti chorým a starým ľuďom? Začnime od seba. Iste máme v rodine aj mimo rodiny mnohých starkých a chorých. Chceme, aby prestal klientelizmus? Aj vtedy, keď potrebujú pomoc naše deti či niekto blízky? Veď na Slovensku to tak chodí, že bez známosti sa nepohneš... Možno sa nám zdá, že jednotlivec nič nezmôže, ale spoločnosť je súčtom jednotlivcov. Keď myšlienky majú obrovskú energiu, akú energiu majú konkrétne skutky? Má význam začať robiť dobro v malom, na úrovni jednotlivcov. Žiť čestne a spravodlivo, vedieť odpúšťať a pochopiť, pomôcť vstať tomu kto padol, rozsievať úsmev a dobré slovo. A ono sa to začne pomaly a isto vracať.
Prajem nám krásny rok 2020.
